„Vládnoucí třída má školy a tisk pod palcem. To umožňuje hýbat pocity davů.“ (Albert Einstein)

Seriál o zednářích končí (27) Zednáři a Československo (3/3) Zednáři na Slovensku, po válce a po Listopadu 89

Autor: Peter Bielik | Publikováno: 2.6.2012 | Rubrika: HISTORIE
Ilustrace

Podobne ako inde vo svete, aj na Slovensku sa slobodomurári snažili vytlačiť praktizujúcich katolíkov z verejných funkcií. Prejavilo sa to už od počiatku vytvorenia Česko- Slovenska, keď neboli katolícki Slováci menovaní v príslušnom pomere do verejnej správy po prepustených uhorských úradníkoch, ani do revolučného národného zhromaždenia. Hoci vyše tri štvrtiny Slovákov boli katolíkmi, spočiatku v národnom zhromaždení zástupcovia Slovákov pozostávali len z jednej štvrtiny z katolíkov, aj to zväčša z nepraktizujúcich. Vtedy mal na personálnu politiku veľký vplyv slobodomurár Vavro Šrobár.135 Šrobár, podobne ako Štefánik, bol bývalým Masarykovým žiakom a v tom období bol najvplyvnejším slovenským politikom. Pritom sa neopieral o podporu slovenského obyvateľstva. V r. 1918- 1920 bol ministom s plnou mocou pre správu Slovenska a zároveň i ministrom zdravotníctva a v r. 1921- 1922 bol ministrom školstva a národnej osvety. Ďalším významnejším slovenským slobodomurárom v tom období bol Ivan Dérer.136 Ten v r. 1921- 1922 pôsobil ako minister pre zjednotenie zákonov, v r. 1925- 1926 bol poverený riadením tohto ministerstva, v r. 1929- 1934 zastával funkciu ministra školstva a národnej osvety, v r. 1934- 1938 bol ministrom spravodlivosti, v r. 1938 bol poverený riadením ministerstva zdravotníctva a telesnej výchovy. Ako minister školstva chcel v r. 1932 zrušiť cirkevné školy, čo sa mu však nepodarilo. Snažil odlákať deti od náboženstva, najmä od katolíckeho aspoň tak, že nariadil nerobiť prekážky pri zapožičiavaní školských miestností pre zábavné detské besiedky, ktoré organizovala Unie socialistických svobodných myslitelů.137 Slobodomurár Vladimír Fajnor138 bol v r. 1920- 1921 ministrom pre zjednotenie zákonov, v r. 1931- 1939 prezidentom Najvyššieho súdu, ministrom spravodlivosti a ministrom pre zjednotenie zákonov v r. 1938. Slobodomurár Milan Hodža bol v r. 1919- 1920 ministrom pre zjednotenie zákonov a poverený riadením tohto ministerstva v r. 1926- 1927, v r. 1922- 1926 a 1932- 1935 ministrom poľnohospodárstva, v r. 1926- 1929 ministrom školstva a národnej osvety, v r. 1935- 1936 bol poverený riadením ministerstva zahraničných vecí, v r. 1935- 1938 bol predsedom vlády. Slobodomurár Imrich Karvaš139 bol v r. 1938 ministrom bez kresla, ministrom priemyslu, obchodu a živností. Slobodomurár Ivan Markovič140 bol v r. 1920 poverený riadením ministerstva národnej obrany, v r. 1922- 1925 bol ministrom pre zjednotenie zákonov, v r. 1924- 1925 bol poverený riadením ministerstva školstva. Slobodomurár Anton Štefánek141 bol v r. 1929 minister školstva a národnej osvety a poverený riadením ministerstva pre zjednotenie zákonov. Slobodomurár Ján Jesenský142 bol viceprezidentom krajinského úradu v Bratislave. Bol aj spisovateľom a počas 1. Slovenskej republiky sa prejavil ilegálnou, mimoriadne dekadentnou tvorbou. Slobodomurár, spisovateľ Elo Šándor, bol riaditeľom banky v Bratislave, slobodomurár Viliam Paulíny bol riaditeľom Národnej banky v Banskej Bystrici, slobodomurár Gustav Krno bol prednostom Národnej banky v Košiciach.143 Títo aj iní slovenskí slobodomurári boli proti samospráve Slovenska.

V rámci NVLČs bola v r. 1925 v Bratislave založená lóža Ján Kollár v Bratislave. Jej prvým ctihodným majstrom sa stal O. Jamnický, nasledujúcimi ctihodnými majstrami sa stali českí profesori na Univerzite Komenského Milota, Polák, Klecanda a námestník riaditeľa banky Bobek. Podľa jej hlásenia policajným orgánom, v zmysle vtedajšieho spolkového zákona, mala v r. 1927 20 členov. V nasledujúcich rokoch mala: v r. 1928- 27, 1929- 30, 1930- 30, 1931- 39, 1932- 49, 1933- 50, 1934- 59, 1935- 60, 1938- 64 členov.144 V tom istom roku v Košiciach vznikla lóža Pavel Josef Šafařík. Mala slúžiť ako prostriedok prieniku NVLČs na východné Slovensko a Zakarpatskú Ukrajinu. Pri založení mala 10 členov, v r. 1935 mala 50 aktívnych členov a 7 čestných členov. Celkove mala vedených 81 osôb, z toho 20 odišlo do iných lóží, 3 zomreli, jedna osoba bola vyčiarknutá zo zoznamu členov. 19 z nich pochádzali zo Slovenska, väčšinou z oblastí s evanjelickým obyvateľstvom. Najväčší podiel z celkového počtu, asi štvrtinu, tvorili ľudia vo funkciách miestneho významu, napr. župný lekár Dašek, správca školy Duba, správca väznice Janeček, prednosta technického úradu v Rožňave Krajča, riaditeľ banky Kučera, predseda krajského súdu v Bratislave Okáli, šéflekár sanatória Štós Ondrejičko, okresný náčelník Surový, riaditeľ banky Sýkora, riaditeľ nemocenskej poisťovne Ulrich, riaditeľ Rádiožurnálu Zych atď.145 V rámci NVLČs v r. 1933 v Žiline založili krúžok Ján Milec, v r. 1934 v Banskej Bystrici založili lóžu Vatra a v r. 1935 lóžu Iskra v Plešivci.

Mimo lóží NVLČs bola v r. 1927 v Bratislave založená lóža Harmonie u pravdy a vernosti, z ktorej v r. 1930 v Bratislave vznikla lóža Most (v r. 1930 mala 64 členov). Táto mala zámerne viacnárodné židovsko- nemecko- maďarské i česko- slovenské členstvo a vo svojej činnosti používala striedavo rôzne jazyky. V r. 1930 v Košiciach vznikla lóža Comenius (v r. 1935 mala asi 40 členov). V r. 1935 sa tieto lóže pripojili do NVLČS.146 Okrem nich v rámci Lessingu k trom kruhom v r. 1932 z členov lóže Téstveriség (s maďarským rokovacím jazykom) vznikla lóža Veritas147, ktorá mala spočiatku 32 členov a v nasledujúcom roku 50 členov. Mala mať „kresťanskú“ orientáciu. V rámci B´nai B´rithu v Bratislave v r. 1924 vznikla lóža Fides, v r. 1932 lóža Hort a v Košiciach lóža Concordia. V r. 1938 počet členov Veritasu klesol na asi 20 členov a tak pre nezáujem svojho členstva o činnosť v júni toho roku sa sám rozpustil. Aj lóža Most po odchode časti svojich členov v júni 1938 zanikla a lóža Harmónia prestala vyvíjať činnosť. Koncom 30. rokov sa cez niektoré lóže na Slovensku prevádzali peniaze zo ZSSR do tej časti Španielska, ktorá sa nachádzala pod vládou tzv. Ľudového frontu.148

Po ohrození Česko- Slovenska Nemeckom sa vedenie NVLČs 10. 10. 1938 rozhodlo  ukončiť bežnú lóžovú činnosť. Krátko potom tak urobili aj lóže patriace do veľkolóže Lessing k trom kruhom. Skôr než toto rozhodnutie lóže na Slovensku stihli uskutočniť, slovenský Krajinský úrad 14. 10. 1938 nariadil ich rozpustenie. Vzápätí Hlinkova garda uskutočnila prehliadku lóžových miestností v Bratislave a činnosť lóži sa úradne vyšetrovala. Podľa policajného vyšetrovania v Bratislave lóža Téstveriség mala 94 členov, Verschwiegenheit 56 členov, Fides 83 členov, Hort 30 členov, Harmónia 63 členov. Údaje o počte členov lóže Ján Kollár sa líšia: podľa jej hlásenia polícii na základe vtedajšieho zákona mala 64 členov, podľa dodatočného policajného vyšetrovania ich mala 80- 100. Z nich len 15- 20 boli zasvätení do všetkých vecí lóže. Jej členovia boli hlavne Česi. 70- 80 % členov bratislavských lóží v čase ich rozpustenia bolo židovského pôvodu. V Bratislave bol pod slobodomurárskym vplyvom dobročinný spolok Philantrophia a osvetový spolok Urania.149

Uzatvorenie lóží nemalo za následok postih ich členov. Dokonca  Jozef Tiso, predseda autonómnej slovenskej vlády a zároveň zbožný katolícky kňaz, ponúkol významné funkcie Karvašovi, hoci zo zisteného zoznamu členov danej lóže vedel, že aj Karvaš bol ich členom.150 Tiso si ho totiž vážil ako odborníka a dúfal, že svoje schopnosti použije v prospech obyvateľov Slovenska. Karvaš ponuku prijal a dokonca neskôr sa stal aj členom vlády.

Značná časť slobodomurárov sa zúčastnila odboja. Na Slovensku to bol najmä Šrobár, ktorý viedol jednu z odbojových skupín a v r. 1944 sa stal spolupredsedom samozvanej Slovenskej národenej rady. S jeho odbojovou skupinou spolupracovali slobodomurári:  Karvaš- ktorý materiálne zabezpečil prípravu povstania, prednosta justičnej služby Ministerstva národnej obrany Samuel Korbel151- počas banskobystrického povstania prednosta justičnej správy a hlavný vojenský prokurátor 1. čs. armády na Slovensku, Viliam Paulíny- ktorý zabezpečoval financie pre odboj a počas povstania bol povereníkom financií, primár nemocnice Daniel Petelen152, na začiatku povstania povereník zdravotníctva, právnik Ivan Pietor153- počas povstania člen SNR a na začiatku povstania povereník pravosúdia, A. Štefánek. Gen. Viest bol v októbri 1944 veliteľom povstaleckého vojska, Ivan Viest154- prednosta prezídia ministerstva dopravy a verejných prác pôsobil v tej istej funkcii na povereníctve dopravy, V. Žuffa podporoval partizánov v Liptove atď. Prinajmenšom časť slobodomurárov sa zapojila do povstania na na základe pokynov svojich slobodomurárskych vodcov, k čomu sa pripravovali od svojej schôdzi na Sliači v r. 1943. Na prevrat chceli získať vojsko a podporovali komunistov.155 Nevadilo im, že tak porušili svoju prísahu. Toto zbytočné povstanie prebehlo inak ako plánovali, lebo sa doň zapojili aj iné opozičné skupiny.

Časť slobodomurárov počas 2. sv. vojny emigrovala. Mali významné zastúpenie v Benešových exilových vládach. Asi 80 emigranti v Londýne vytvorili osobitnú lóžu Jan Amos Komenský v exilu, ďalší sa v zahraničí zapojili do činnosti už jestvujúcich lóží.

Po vojne sa slobodomurárstvo v Česko- Slovensku obnovovalo s finančnou pomocou slobodomurárstva USA.156 Jeho vplyv bol stále značný, aj keď klesol oproti predvojnovému obdobiu. Členmi vlád boli napr. slobodomurári J. Masaryk157, syn T. G. Masaryka, minister zahraničných vecí v r. 1945- 1948, P. Drtina158, minister spravodlivosti v r. 1945- 1948, H. Ripka159, minister zahraničného obchodu v r. 1945- 1948, J. Stránský160, minister spravodlivosti v r. 1945 a minister školstva v r. 1946- 1948. Zástupcom Česko- Slovenska v OSN bol slovenský slobodomurár Ján Papánek.161 Pokles vplyvu slobodomurárstva mal niekoľko príčin. Jednou z nich bol pokles počtu členstva v období jeho zákazu a v dôsledku povojnových etnických čistiek. Preto sa neobnovila činnosť veľkej lóže Lessing zu den drei Ringen. No hlavnou príčinou bolo výrazný nárast vplyvu komunistickej strany. Aj keď sa zmenila predvojnová prax, že slobodomurári nemohli byť komunistami162 a niekoľko desiatok slobodomurárov vstúpilo do komunistickej strany, títo členovia nemali na vývoj v týchto hnutiach väčší vplyv. Bezprostredné politické záujmy členov oboch deštrukčných hnutí ostali v podstate rozdielne. Ich špičky však spájal spoločný boj proti Katolíckej cirkvi na Slovensku. Preto vhodnou osobou na vedenie procesu proti katolíckemu kňazovi a vynikajúcemu prezidentovi 1. Slovenskej republiky Jozefovi Tisovi bol slobodomurár Igor Daxner163, ktorý vstúpil do komunistickej strany. Riadiac sa želaniami slobodomurára prezidenta Beneša164 a pokynmi vedenia komunistickej strany165, ako predseda tzv. Národného súdu, na Slovensku veľmi zlomyseľne a protiprávne viedol tento proces, ktorý sa skončil justičnou vraždou. Praktizujúcich katolíkov vtedy ešte viac odstavili od politickej moci ako po 1. sv. vojne. Boli vylúčení z nevoleného Zboru povereníkov a z nevolenej Slovenskej národnej rady. Nemali politickú stranu, prostredníctvom ktorej by sa mohli snažiť presadzovať svoje záujmy. Za takejto situácie sa slobodomurári u katolíkov snažili získať súhlas s tým, aby ich oni zastupovali v politickej oblasti. Raz sa o to snažil Pietor, inokedy Štefánek a pri ďalšej príležitosti Šrobár.166 V prípade úspechu ich návrhu, slobodomurári by získali funkciu, katolíkov by zastupovali nevhodní ľudia a plánovaná kresťanská strana by od svojho vzniku mala zlé nasmerovanie. Takýto zámer sa im vtedy nepodaril, no vysoké funkcie nikoho zo spomenutej trojice neobišli, dokonca Pietor a Šrobár sa stali členmi vlády: Pietor bol v r. 1945- 1946 ministrom vnútorného obchodu a v r. 1946- 1948 ministrom dopravy, Šrobár bol v r. 1945- 1946 ministrom financií. Po nástupe komunistického režimu v r. 1948 mu značná časť slobodomurárov vyjadrila svoju podporu. Niektorí z nich, hoci neboli komunistami, propagačne podporili komunistický režim vstupom do komunistami ovládanej vlády, kde viedli menej významné rezorty: V. Šrobár, A. Neumann167, E. Šlechta.168 Pretože komunistický režim sa snažil kontrolovať schôdzky slobodomurárov, tí v r. 1951 oficiálne ukončili svoju činnosť. Avšak napriek vyhlásenému samorozpusteniu, časť z nich sa naďalej tajne schádzala. Podľa analýzy komunistickej štátnej bezpečnosti krátko po nastolení komunistickej diktatúry sa slobodomurári v Česko- Slovensku nemali dostať do konfrontácie so štátnou mocou, ktorá by ich oslabila. Mal ostať zachovaný určitý slobodomurársky káder, ktorý by v prípade mocenského zvratu mohol rýchle a ľahko opanovať verejnú mienku a ovplyvniť tvoriacu sa ideológiu nového štátneho útvaru v prospech USA.169

Asi 200 českých slobodomurárov emigrovalo. Aj niektorí pôvodne neslobodomurárski emigranti v zahraničí vstúpili do lóží. S pomocou svojich druhov v zahraničí sa pre časť z nich založila osobitná emigrantská lóža T. G. Masaryk v Mannheime, v Mníchove lóža Zu den drei Sternen.170 Snahu o obnovu slobodomurárstva počas politického uvoľnenia v r. 1968 ukončil vojenský zásah štátov Varšavskej zmluvy.171 V r. 1988 sa uskutočnili prvé pokusy o založenie ilegálnej lóžovej štruktúry.172

Po prevrate v r. 1989, ktorý ukončil komunistický režim v Česko- Slovensku, sa prezidentom štátu stal Václav Havel, podľa niektorých prameňov slobodomurár, podľa jedného 33°.173 V každom prípade pochádzal z výrazného slobodomurárskeho prostredia: slobodomurármi boli jeho strýko, otec- ctihodný majster lóže Bernard Bolzano, i jeho svokor H. Vavrečka174 a v Havlových prejavoch sa vyskytovali slobodomurárske výrazy a zámery.

Po zániku komunistického režimu sa v Česko- Slovensku začali rýchle obnovovať slobodomurárske štruktúry. Spomedzi východoeurópskych štátov v ňom boli na to najpriaznivejšie pomery.175 Podieľala sa na tom emigrantská lóža T. G. Masaryk, ktorá oslovila pôvodných členov lóží žijúcich v Česku. Z nich 28 osôb prejavilo záujem opäť pokračovať v slobodomurárskej činnosti. Zároveň začiatkom roku 1990 Veľký východ Francúzska vyslal do Česko- Slovenska misiu česky hovoriacich slobodomurárov, ktorá mala spropagovať slobodomurárstvo a vyhľadať vhodných domácich kandidátov do tejto organizácie. V marci 1990 uverejnili vo významnejších českých periodikách Mladá fronta, Svobodné slovo, Reflex, Mladý svět a pod. články o slobodomurárstve s uvedením adresy, na ktorej sa mohli prihlásiť záujemci o vstup do lóží. V apríli sa o slobodomurárstve usporiadala konferencia v prednáškovej sieni Občanského fóra v Prahe na ulici 28. října. Na nej sa zúčastnil aj veľmajster Veľkého východu Francúzska Ragache, ktorý zároveň založil lóžu.176

Ragachea prijal aj predseda vlády Čalfa, minister zahraničných vecí Dienstbier, starosta Prahy Kořán. Značný priestor mu poskytla česko- slovenská televízia. Na uvedenú adresu sa prihlásilo 1 200177, resp. 2 000 záujemcov, z toho 19 zo Slovenska. S nimi sa spojil emigrant zo Slovenska Peter Bu (tiež Bú), žijúci v Paríži.178 Z nich bola prijatá len malá časť, lebo v r. 1993 malo v Česku byť asi 100 slobodomurárov.179 Podľa vyjadrení predstaviteľov piatich slobodomurárskych smerov pôsobiacich v Česku, v r. 2006 mali asi 600 členov. Do jedného smeru, Veliké lóže České republiky, patrili aj 2 lóže v Bratislave asi s 50 členmi.180

Na Slovensku bolo presadzovanie sa slobodomurárstva spočiatku menej intenzívne a menej úspešné ako v Česku. Podobne ako v Česku, prenikalo z rôznych smerov. Jeden z nich predstavoval emigrant Otto Máchal, ktorý od r. 1969 žil v Nemecku a bol členom lóže vo Freiburgu. Spolu s predstaviteľom prípravného výboru Petrom Dolníkom dúfal, že sa im ozvú bývalí členovia lóží a ich deti. Na Slovensku chceli vytvoriť veľkú lóžu Lessing, ktorá mala byť zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR.181 Ich snaha však nebola úspešná.182 I vedenie vtedajšej najvýznamnejšej politickej sily- Verejnosť proti násiliu, ponúkalo možnosť vstupu do slobodomurárstva. V októbri 1991 vznikla lóža Tolerancia, patriaca do B´nai B´rithu. Jej založenie osobne pozdravili viacerí predstavitelia verejného života.183

 Po vzniku samostatného Slovenska sa začala aj väčšia propagácia slobodomurárstva vo verejnosti. Vo februári 1993 v Bratislave ho medzi novinármi propagoval predstaviteľ Veľkého východu Francúzska Jacques Orefice. Správu o tom priniesol Literárny týždenník z 5. 3. 1993, aj s adresou, na ktorej bolo možné sa prihlásiť. Ozvalo sa okolo 200 ľudí, z ktorých si Bu vybral štyroch záujemcov.184 Pod patronátom Veľkého východu Francúzska 9. 5. 1993 v Bratislave vznikla lóža Humanitas. K jej zakladateľom patril Bu, ktorý to pod pseudonymom Horanský uviedol 1. 9. 1993 v časopise Plus 7 dní, spolu s adresou, na ktorej sa mohli prihlásiť ďalší záujemci. Keďže v tomto rozhovore Bu nepravdivo tvrdil, že Katolícka cirkev zmenila svoj záporný vzťah k slobodomurárstvu, Katolícke noviny 26. 9. 1993 uviedli skutočnosť na pravú mieru. V nasledujúcich rokoch Bu opakovane propagoval slobodomurárstvo na tlačovej besede a v úpadkových periodikách.185

převzato z knihy Petera Bielika "Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby", kapitola "Slobodomurárstvo na Slovensku a v štátoch, ktorých súčasťou bolo Slovensko"

čtěte také:

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (1) Čo je to slobodomurárstvo?

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (2) Organizácia slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (3) Slobodomurárstvo a satanizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (4) Slobodomurárstvo a katolicizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (5) Slobodomurárstvo a nekatolícke kresťanstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (6) Slobodomurárstvo a židovstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (7) Vstup do slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (8) Hodnostný postup a opustenie slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (9) Pôsobenie slobodomurárstva vo svojom vnútri

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (10) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (1/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (11) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (2/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (12) Slobodomurárstvo a socializmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (13) Cesta k totalitnej svetovláde

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (14) Slobodomurárstvo v Anglicku

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (15) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 1/2

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (16) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 2/2

Svobodní zednáři (17) Vyprovokovali obě války, stáli u zrodu nacismu

Svobodní zednáři (18) Polskou Solidaritu založili zednáři. Vyměnili režim a rozkradli zemi

Svobodní zednáři (19) Salazarovo dědictví zničili zednáři až v roce 1974. Od té doby jejich vliv roste

Svobodní zednáři (20) Jak zednáři svrhávali cara v Rusku

Svobodní zednáři (21) Nadaný generál Franco vedl povstání proti zednářskému režimu

Svobodní zednáři (22) Jak členové italských lóží organizovali teroristické akce

Svobodní zednáři (23) Zatáhli Turecko do 1. světové války a nechali vyvraždit křesťanské Armény

Svobodní zednáři (24) Svobodní zednáři Rockefeller, Kissinger, Brzezinski a jejich Trilaterální komise

Seriál o zednářích vrcholí (25) Svobodní zednáři, české země a Slovensko (1/3) Do vzniku ČSR

Seriál o zednářích vrcholí (26) Zednáři a Československo (2/3) Šokující přehled, kdo všechno byl v lóžích

poznámky:

1 J. Pelczar, c. d., s. 73
2 Alfons Mucha: Svobodné zednářství, 1924, Praha, s. 32
3 W. Sawicki, c. d., s. 102
4 Karel Lev Řehák: Pastor Jan Amos Komenský, domělý poslední „biskup“ „českých bratří“
  na líci i na ruby, Praha, 1907, s. 36; Konrád M. Kubeš: Se štítem pravdy, Brno, 1948, s. 313
5 E. Nys, c. d., s. 29- 31
6 E. Lennhoff, c. d., s. 81- 82; A. Zwoliński, c. d., s. 109
7 L. Hass: Wolnomularstwo w Europie Środkowo- Wschodniej w XVIII i XIX wieku, s. 74,
  119- Bratislava (1744), Prešov (1769), B. Šiavnica (1774), B. Bystrica (1775), Košice
  (1776); P. Ort, c. d., s. 41- Bratislava (1741); Jozef Šimončič: Ohlasy francúzskej revolúcie
   na Slovensku, Košice, 1982, s. 41- Prešov (1761), B. Bystrica (1781), B. Štiavnica (1781)
8 J. Ridley, c. d., s. 117, 122- 124
9 J. Šimončič, c. d., s. 41
10 Kultúra č. 5/2003
11 L. Hass: Wolnomularstwo w Europie Środkowo- Wschodniej w XVIII i XIX wieku, s.
   154- 159
12 A. Barruel, c. d., 2. diel, s. 4
13 E. Lennhoff, c. d., s. 118- 123
14 František Vnuk: Sto päťdesiat rokov v živote národa. Slovensko v rokoch 1843- 1993,
   Bratislava, 2004, s. 34
15 F. Eger: Historia masonerii i innych towarzystw tajnych, s. 153, 155
16 A. Barruel, c. d., 4. diel, 1806, s. 156
17 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s. 190
18 P. Ort, c. d., s. 41    
19 F. Mašlaň: Komenský a svobodní zednáři, s. 17
20 H. Kischke- H. Andicz- J. Haubelt, c. d. , s. 61
21 Zdeněk Gintl: Svobodné zednářství, Praha, 1926, s. 84
22 Milan Stanislav Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava, 2003, s. 186
23 Daniel Rapant: Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. Diel prvý.
   Dejiny, Bratislava, 1953, s. 55- 56
24 A. Lassus, c. d., s. 76; tiež A. Zwoliński, c. d., s. 80
25 Kultúrny život, 19. 9. 1990
26 E. Lennhoff, c. d., s. 305
27 SVAM, c. d., s. 42
28 E. Lennhoff, c. d., s. 305
29 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s.  239- 240
30 J. Pelczar, c. d., s. 214; V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 322
31 V. Sladomel, Svobodné zednářství, 2. diel, s. 217
32 J. Pelczar, c. d., s. 214- 217; tiež F. Eger: Historia masonerii i innych towarzystw tajnych,
    s. 251, 255; tiež Křesťanská škola, 1907, s. 338- 339
33 Historický časopis č. 1/1991, s. 29, 36- 46- Bratislava (v r.1869 založená lóža, no zanikla,
    v r. 1872 bola opäť založená), Košice (1870- 1873, 1874- 1884, 1889-), Nové Zámky
    (1871- 1878), Žilina (1874 resp. 1875- 1892?), Banská Bystrica (1878), Lučenec (1878-
    1890, 1913-), Spišská Nová Ves (1880- 1889), Kežmarok (1894-), Prešov (1902),
    Rimavská Sobota (1906), Vrútky (1909); Barczay Adorján, Palatinus József, Wolff
    Károly: A szabadkőművesség bűnei, 2. vydanie, Budapest, 2. časť, s. 11, 13, 14- Žilina
    (1875-1900), Spišská Nová Ves (1880- 1886), Lučenec (1880-1900), Vrútky (1902); F.
    Wichtl, c. d., s. 153  
34 J. Cervera, c. d., s. 71; J. Rys, c. d., s. 345; A. Vinogradov, c. d., s. 130
35 Barczay A., Palatinus J., Wolff K., c. d., s. 146, 187, 206, 219, 304, 364; tiež Svobodný
    zednář, 1935, s. 30
36 F. Fejtö, c. d., s. 241; Slobodný piatok, 19. 2. 1993; tiež L. Hass: Ambicje, rachuby,
    rzeczywistość, s. 125; tiež F. Mašlaň: O významu a úkolech svobodného zednářství, s. 15;
    tiež E. Lennhoff- O. Posner, c. d., s. 1503; tiež Cesty svobodného zednářství, s. 146; tiež
    Kultúrny život, 19. 9. 1990; tiež Smena na nedeľu , 7. 5. 1992
37 J. Pelczar, c. d., s. 212
38 E. Lennhoff, c. d., s. 308; J. Čechurová, c. d., s. 140; Emanuel Lešehrad: Stručné dějiny
    svobodného zednářství v našich zemích, Praha, 1937, s. 44, 45, 86; L. Hass:
    Wolnomularstwo w Europie Środkowo- Wschodniej w XVIII i XIX wieku, s. 452
39 Čech, 8. 1. 1925; tiež F. Wichtl, c. d., s. 10; tiež Lidová demokracie, brnianske vydanie,
   18. 6. 1992
40 Svobodný zednář, 1927- 1928, s. 51
4 O. Platonov: Ťornovyj venec Rossiji. Tajnaja istorija masonstva 1731- 1996, s. 447- 448;
    tiež J. Rodriguez, c. d., s. 112
42 E. Lennhoff, c. d., s. 305
43 J. Rodriguez, c. d., s. 91
44 Jan Galandauer: František Ferdinand D` Este, Praha- Litomyšl, 2000, s. 228
45 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s. 97, 206
46 Čech, 17. a 18. 3. 1906; Jurij Vorobiovskij:Šag zmeji, 3. vydanie, Moskva, 2004, s. 180
47 V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 478
48 F. Fejtö, c. d., s. 280
49 F. Fejtö, c. d., s. 227
50 Svobodný zednář, 1925- 1926, s. 10; Gardista, 17. 2. 1940; Zdeněk Grygar: Zápas dvou lvů,
   Praha, 1922, s. 14; tiež Edvard Beneš: Světová válka a naša revoluce, Praha, 1927, 1. diel, s.
   158
51 Kultúra č. 6/2004   
52 Svobodný zednář, 1934, s. 163- 164
53 F. Fejtö, c. d., s. 229
54 J. Rys, c. d., s. 158- 159; V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 395- 397;
   F. Wichtl, c. d., s. IX
55 J. Galandauer, c. d., s. 153, 162, 168, 170, 188, 200, 201, 224, 227
56 F. Fejtö, c. d., s. 236, 284; V. Bračov: Russkoje masonstvo XVIII- XX vv., s. 76; J. Rys, c.
   d., s. 170, 211; Za kulisami vidimoj vlasti, s. 41; F. Wichtl, c. d., s. 132; Gardista,
   17. 2. 1940; www.wolnomularz.pl/23_24_kozakiewicz_czciciele_diabla.htm, 11. 4. 2005;
   Nemzeti Ujság, 6. 1. 1935; Smena na nedeľu, 7. 5. 1992
57 Emil Karol Kautský: Kauza Štefánik, Vrútky, 2004, s. 118
58 Střední Evropa č. 42/1994
59 Josef Kalvoda: Z bojů o zítřek. Historické eseje, 3. diel, 1. vydanie, 1998, Beroun, s. 24-
   25, 72, 82- 83
60 Ján Juríček: M. R. Štefánik, Banská Bystrica, 1990, tretie vydanie, s. 144- 146
6 E. Kautský, c. d., s. 94
62 Domino fórum č. 18/2005
63 Milan Stanislav Ďurica: Priblížiť sa k pravde, Bratislava, 1998, s. 26- 33, 62- 64
64 Jozef F. Rudinský: Československý štát a Slovenská republika, München, 1969, s. 63
65 R. Rennes, c. d., s. 25
66 J. Cervera, c. d., s. 144
67 J. Ridley, c. d., s. 222; V. Bračov: Russkoje masonstvo XVIII- XX vv., s. 76
68 P. Ort, c. d., s. 78
69 Archiv Národního musea, fond Jan Matoušek mladší, š. 11
70 E. Lennhoff, c. d., s. 312
71 J. Čechurová, c. d., s. 368
72 Polední list, 2. 4. 1939; tiež J. Rys, c. d., s. 210; tiež AMV ČR, fond H- 125, š. 1; tiež
   Výroční zpráva Národní Veliké Lóže Československé za rok 1932, s. 15, 16
73 J. Čechurová, c. d. s. 155- 177; V. Havel, c. d., s. 153, 156; tiež J. Rys, c. d., s. 24- 25
74 E. Lennhoff, c. d., s. 312
75 Archív mesta Bratislavy, fond Spolky. Policajné riaditeľstvo, š. 40
76 Svobodný zednář, 1932, s. 181
77 E. Lešehrad, c. d., s. 102
78 J. Čechurová, c. d., s. 295- 296
79 SVAM, c. d., s. 52- 53; tiež J. Čechurová, c. d., s. 295
80 AMV ČR, fond H- 125, š.1; tiež Nemzeti Ujság, 6. 1. 1935
81 J. Čechurová, c. d., s. 420
82 Čech, 7. 9. 1924; Apoštolát sv. Cyrila a Metoděje č. 11- 12/1924, s. 382
83 SVAM, c. d., s. 49
84 AMV ČR, fond H-125, š. 1
85 Lidové listy, 16. 1. 1927
86 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
87 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; J. Čechurová, c. d., s. 429; Vlajka, 15. 3. 1942
88 Pavol Čarnogurský: Svedok čias, Bratislava, 1997, s. 174
89 Lidové listy, 4. 1. 1927
90 Vlajka, 15. 3. 1942
91 J. Rys, c. d., s. 312
92 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
93 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; H. Kischke- H. Andicz- J. Haubelt, c. d., s. 77
94 AMV ČR, fond S, š. 341; Vlajka, 15. 3. 1942
95 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
96 J. Beránek, c. d., s. 203
97 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
98 AMV ČR, fond H- 125, š.1; J. Čechurová, c. d., s. 422; J. Rys, c. d., s. 303
99 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; Ladislav Karel Feierabend: Politické vzomínky, 1. diel, 2.
     vydanie, Brno, 1994, s. 171; J. Čechurová, c. d., s. 429; J. Beránek, c. d., s. 204
00 SNA, fond Krajinský úrad, š. 301
101 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
102 Lidové listy, 1. 1. 1942
103 Vlajka, 15. 3. 1942
104 AMV ČR, fond S, š. 341
105 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond  S, š. 341
106 AMV ČR, fond H- 125, š.1
107 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond S, š. 341; L. Feierabend, c. d., s. 171; J.
     Čechurová, c. d., s. 429; J. Beránek, c. d., s. 204
108 AMV ČR, fond S, š. 341 (tu uvedený ako J. Franke)
109 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
110 Dzennik Poznański, 24. 3. 1935
111 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; J. Čechurová, c. d., s. 436
112 AMV ČR, fond S, š. 341; AMV ČR, fond H- 125, š. 1
13 AMV SR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond S, š. 341; L. Feierabend, c. d., s. 171
14 J. Čechurová, c. d., s. 173
15 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond S, š. 341; L. Feierabend, c. d., s. 171;
     J. Čechurová, c. d., s. 429
16 AMV ČR, fond S, š. 341; AMV fond H- 125, š. 1
17 AMV ČR, fond H- 125, š. 1, tu je minister spravodlivosti označený ako V. Krejčí
18 AMV ČR, fond S, š. 341
19 AMV ČR, fond S, š. 341
20 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond S, š. 341; Dziennik Poznański, 24. 3. 1935
21 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; J. Čechurová, c. d., s. 429
22 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
23 AMV ČR, fond S, š. 341; J. Čechurová, c. d., s. 30, 121; V. Havel, c. d., s. 155; Vlajka,
     15. 3. 1942
24 AMV ČR, fond H- 125, š. 1     
25 AMV ČR, fond S, š. 341; L. Feierabend, c. d., s. 171; J. Čechurová, c. d., s. 355
126 Lidová demokracie, brnianske vydanie, 18. 6. 1992
127 AMV ČR, fond S, š. 341
128 V. Havel, c. d., s. 192,
29 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
130 J. Beránek, c. d., s. 204
31 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
132 Vlajka, 2. 11. 1941
33 E. Lennhoff, c. d., s. 305
34 AMV ČR, fond 305, š. 206
35 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond S, š. 341; J. Rys, c. d., s. 250; Pražský list,
     22. 11. 1938
36 AMV ČR, fond S, š. 341; Pražský list, 22. 11. 1938  
137 Lidové noviny, 26. 1. 1934
138 J. Čechurová, c. d., s. 160; Nemzeti Ujság, 6. 1. 1935
139 Milan Karvaš: Môj otec Imrich Karvaš, Banská Bystrica, 2001, s. 38
140 AMV ČR, fond S, š. 341
41 AMV ČR, fond S, š. 341; L. Hass: Zasady w godzine próby. Wolnomularstwo w Europie
     Śródkowo-Wschodniej 1929- 1941, Warszawa, 1987, s. 171
142 L. Hass: Zasady w godzine próby, s. 52
43 Seznam synů řádné a dokonalé Lóže Pavel Josef Šafařík v or.·. košickém za I. desetiletí
     jejího trvání
44 SNA, fond Policajné riaditeľstvo v Bratislave, š. 17
145 Seznam synů řádné a dokonalé Lóže Pavel Josef Šafařík v or .·. košickém za I. desetiletí
      jejího trvání
146 J. Čechurová, c. d., s. 106
147 Archív mesta Bratislavy, fond Spolky, š. 40
148 A. Vinogradov, c. d., s. 141
149 SNA, fond Policajné riaditeľstvo, š. 17, 28; SNA, fond Krajinský úrad, š. 301
150 M. Karvaš, c. d., s. 38    
51 Archiv hlavního města Prahy, fond Národní veliká lóže československá, š. 1
52 AMV ČR, fond S, š. 535
153 František Vnuk: Slovensko v rokoch 1945- 48, 1. diel, Svätý Jur, 1994, s. 83; J.
     Čechurová, c. d., 379
154 SNA, fond Krajinský úrad, š. 301
155 Archív Múzea Slovenského národného povstania, fond XII, S 1/98
56 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
157 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; J. Ridley, c. d., s. 222
158 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
159 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
160 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
61 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
162 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
163 SNA, fond Krajinský úrad, š. 301; SNA, fond Ministerstvo pravosúdia, š. 4; AMV ČR,
      fond S, š. 271
64 Proces s dr. Jozefom Tisom, Bratislava, Tatrapress, 1990, s. 97
65 SNA, fond ÚV KSS- predsedníctvo, š. 788
66 P. Čarnogurský, c. d., s. 148- 149, 195- 198; tiež F. Vnuk: Slovensko v rokoch 1945- 48, 1.
     diel, s. 170
167 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; J. Čechurová, c. d., s. 429
168 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
69 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
70  P. Ort, c. d., s. 80
71 Z. Nenezić, c. d., s. 71
172 www.zednari.cz/historie_.html, 14. 3. 2005
173 Oleg Anatolievič Platonov: Rossija pod vlastiu masonov, Kijev, 2001, s. 39
174 Smena na nedeľu, 7. 5. 1992; V. Havel, c. d., s. 191- 192
75 Pravda, Moskva, 7. 5. 1992
76 P. Ort, c. d., s. 82
77 Výber č. 13/1992
78 TV oko č. 47/2005
179 E. Lennhoff, c. d., s. 314- 315
180 Lidové noviny, 7. 9. 2006
181 Slovenský denník, 12. 3. 1991
182 Pravda, Bratislava, 6. 5. 1995
83 Práca, 21. 10. 1991
84 TV oko č. 47/2005
85 Pravda, Bratislava, 6. 5. 1995; Plus 7 dní, 10. 5. 1999; Sme, 6. 5. 2005

Klíčová slova: zednáři  | historie  | ilumináti
5225 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Podpořte nás
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také

FreeGlobe.cz

Člověk málem přišel o hlavu! Zvířeckoprávním aktivistům se protest vymkl z rukou (+ video)Íránský útok na tankery? Japonci zpochybňují americkou a saúdskoarabskou propaganduDvě lesby uřízly malému chlapečkovi… A pak… (+ foto)Googlem ke světovládě? Vyhledávač, po němž se blbne, ale správně volíČetba knih způsobuje změny v mozku!

ePortal.cz

Cítíte ten rozdíl? Na Letné umělci lámali čínské hůlky i rdousili ruského plyšového medvěda. Zazářili nahatí Jarda Hutka a Kačka Jacques Bursíková

euPortal.cz

Putin poprvé celému světu oznámil, že Rusko již neuznává vzniklý systém nadvlády USA. Rusko háže tomuto systému totální výzvu a spojuje se v této konfrontaci s Čínou a celým zbytkem světaPiráti a KDU-ČSL nominovaly do Rady ČTK Josefa Šlerku, což je člověk napojený na sorosovské globalisty

Eurabia.cz

Studie: Nový Zéland nejlepší muslimskou zemíImigrant z Nepálu podřezal v Itálií Poláka. Polák mu nechtěl totiž dát peníze ...

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životMilióny obětí podvodu s cholesterolem. Vejce a tučná jídla potřebujeme! Impotence a infarkty v důsledku "zdravé výživy? Kudy z toho? Nespoléhejme na vědce, ale na rozum

euServer.cz

Přesvědčení, že se nemáme starat o vlastní komunitu, ale o trpící menšiny z celého lidstva bez ohledu na to, proč trpí, a zda není lépe jim pomoci, aby si pomohli sami, je přesvědčení nesmyslnéZtrapní se Vojtěch Filip jako přízemní lhář? Filip drží rekord v disciplínách, jak skončit v každých volbách hůř, než jeho předchůdce i on sám v těch předchozích, a jak se z debaklů vylhat na cizí konto

ParlamentniListy.cz

Docent Cerman: Milion chvilek mi něco připomíná. A mrzí mě to. Ale Babišovy výsledky jsou katastrofa. ČT, to je bolavé téma, co si dovoliliBabiš dnes? Ve Sněmovně prý bude zle. A Petr Pithart...
Články autora
Průzkum
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny