„Vládnoucí třída má školy a tisk pod palcem. To umožňuje hýbat pocity davů.“ (Albert Einstein)

Seriál o zednářích vrcholí (26) Zednáři a Československo (2/3) Šokující přehled, kdo všechno byl v lóžích

Autor: Peter Bielik | Publikováno: 26.5.2012 | Rubrika: HISTORIE
Ilustrace

Na vzniku Česko- Slovenska sa podieľali slobodomurári Masaryk a Beneš56, ktorí sa na nešťastie obyvateľov tohto štátu stali aj jeho prezidentmi. Mali závažné mravné nedostatky, napr. Beneš presadzoval neľudské etnické čistky po 2. sv. vojne, ktoré si vyžiadali mnoho ľudských životov. Masaryk bol notorickým luhárom, ktorý luhal počas celého svojho verejného pôsobenia. Len pokiaľ išlo o odchod z brnianskeho gymnázia v r. 1869, ako príčinu uvádzal 4 rôzne verzie. Jednu z nich uviedol na začiatku svojej kariéry, vo svojom životopise pre habilitačné konanie na viedenskej univerzite v r. 1879. Vraj to bolo pre zranenie, ktoré utrpel ako dobrovoľník v rakúskom vojsku vo vojne proti Prusku v r. 1866. Bola to lož, ktorá sa navyše nehodila k jeho oficiálnemu životopisu po tom, keď sa stal prezidentom v r. 1918. Preto sa Masaryk krátko po nástupe do funkcie snažil odstrániť kompromitujúce materiály o sebe z rakúskych archívoch.57 K nim patril jeho životopis s touto verziou z univerzitného archívu. To sa mu podarilo, ale podstata životopisu ostala zachovaná v inom materiáli.58 Luhal a nactriutŕhal vo vojnovej propagande59, aj pri vyhlásení Česko- Slovenska Washingtonskou deklaráciou 14. 10. 1918. Tú zverejnil aj v mene neprítomného Štefánika, ktorý sa na jej tvorbe nepodieľal a po oboznámení sa s jej obsahom vyjadril voči nej svoje výhrady.60 Luhal aj ako prezident.61

Štefánikovu kariéru vo Francúzsku napomáhala jeho príslušnosť k slobodomurárstvu.62 No podľa niektorých prameňov slobodomurári boli príčinou aj jeho tragickej smrti. Údajne bol znechutený deštruktívnou činnosťou slobodomurárstva a po návrate do Česko- Slovenska chcel dať všetky tajné spolky (t. j. slobodomurárske) rozpustiť. Jeho zámer nezostal utajený. Po prílete nad Bratislavu ho privítala paľba, ktorá nebola dôsledkom omylu. Príkaz k nej vraj dal Beneš. Lietadlo havarovalo a Štefánik zahynul. V každom prípade sa ho Masaryk snažil politicky odstaviť a s Benešom bol v nezmieriteľnom konflikte. Po Štefánikovej smrti Masaryk vyjadril spokojnosť s jeho tragickým koncom. Svedkov udalosti zastrašovali, prenasledovali, odstraňovali a dokumenty o nej zmizli.63 Údajne pokyn na likvidáciu Štefánika vyšiel z tej istej lóže, z ktorej vyšiel povel na zavraždenie Františka Ferdinanda.64 Prvá svetová vojna sa definitívne ukončila mierovou konferenciou vo Versailles, ktorá sa skončila na piate výročie teroristického činu v Sarajeve. Takmer všetci jej účastníci boli menšími alebo väčšími funkcionármi lóží65, takže sa podobala slobodomurárskemu zjazdu.66

V novovzniknutom Česko- Slovensku sa slobodomurárstvo rozmáhalo tak, ako v máloktorom štáte Európy.67 To sa prejavilo aj navonok v jeho symbole, zástave, ktorá obsahovala základný slobodomurársky znak: modrý trojuholník. Výtvarným riešením prvej emisie bankoviek minister financií, slobodomurár Rašín, poveril popredného slobodomurára, maliara A. Muchu. Tento okultista, ktorý bol istý čas na čele slobodomurárskej najvyššej rady v Česko- Slovensku, bankovky preplnil slobodomurárskymi symbolmi. Voči týmto prejavom sa postavili protislobodomurárske kruhy, ale dosiahli iba stiahnutie bankoviek.68

Slobodomurárstvo sa v novom štáte organizačne rozdelilo v podstate podľa národnostného hľadiska. Začali v ňom vznikať lóže, ktorých spočiatku mohli byť členmi len Česi, Slováci a Židia, majúci kladný vzťah k novému štátu. Ich strediskom sa stala Praha. V nej bola založená lóža Jan Amos Komenský v r. 1918, ktorá vznikla odštiepením z lóže s nemeckým rokovacím jazykom. Začiatkom r. 1919 sa vytvorila lóža Národ. Počet členov v tejto lóži rýchle rástol. Koncom r. 1919 časť z nich odišla do niekoľkých nových profesijne orientovaných lóží a lóža Národ s nimi vytvorila združenie Veľká lóža československá. Na jej čele bol úradník a protikatolícky spisovateľ Josef Svatopluk Machar, ktorý v tom čase pôsobil ako generálny inšpektor československej armády. V r. 1923 sa táto veľkolóža spojila s lóžou J. A. Komenský. Vytvorili spoločnú Národnú veľkú lóžu československú (NVLČs). Jej členstvo pomerne rýchlo rástlo. V čase vzniku mala okolo 200 členov69, v r. 1929 mala asi 400, v r. 1935 už asi 1 00070 a pred oficiálnym ukončením jej činnosti v r. 1938 vraj 1 500.71 Dodatočne sa do lóží tejto sústavy pripúšťali aj Ukrajinci, Nemci a Maďari. Rast členstva sa dosahoval i sľubovaním záujemcom o popredné miesta v štátnej administratíve, že vstupom do slobodomurárstva, bez ohľadu na ich schopnosti, svoj cieľ dosiahnu.72 No niektorí členovia z tejto veľkolóže vystúpili alebo boli vylúčení, napr. predseda národno- socialistickej strany a exminister V. Klofáč, spisovateľ K. Čapek, ba aj veľký majster J. S. Machar.73 Po Macharovom odchode tlač začala oveľa nižšie hodnotiť jeho literárne schopnosti.  

Slobodomurári z lóží, založených v Rakúsko- Uhorsku, sa v r. 1920 združili do Veľkej lóže Lessing k trom kruhom. Tá mala v r. 1929 okolo 1 200 členov, v r. 1935 asi 1 400 členov.74 Po narastajúcom vplyve nacizmu aj medzi Nemcami v Česko- Slovensku, ktorého predstavitelia vyhlásili nezlučiteľnosť nemeckého národného socializmu so slobodomurárstvom, mnohí Nemci koncom 30. rokov z lóží vystúpili. Preto v lóžach s nemeckou rokovacou rečou od r. 1937 došlo k úbytku členstva. Napr. kým v r. 1937 mala bratislavská lóža Verschwiegenheit 85 členov, v r. 1938 počet jej členov klesol na 56 členov.75 Istý čas po nástupe Hitlera v Nemecku pôsobilo v Česko- Slovensku samostatne aj málopočetné slobodomurárske združenie emigrantov z Nemecka. To však vývoj v Česko- Slovensku ovplyvňovalo iba nepatrne. Združenie B´nai B´rith (Synovia zmluvy, t. j. Starého zákona) v Česko- Slovensku malo v r. 1932 asi 1 800 členov.76 Zmiešané slobodomurárstvo v r. 1937 malo vyše 100 členov.77 Spočiatku na rituál používalo esperanto. Na jeho čele bol Alexander Sommer- Batěk.78 V okultistických lóžach pôsobili napr. Jiří Karásek, Emanuel Lešehrad a Karel Weinfurter, ktorí viedli vydávanie okultistickej literatúry s predstieranými kresťanskými základmi.79 Významní činitelia v hospodárstve a v priemysle, ako aj niektorí politici, boli členmi Veľkého východu Francúzska, napr. vplyvný generálny riaditeľ Živnostenskej banky J. Preis. E. Beneš sa dokonca dostal do jeho vedenia.80

Členovia NVLČs mali slúžiť ako kádrové zdroje na obsadzovanie politických a iných funkcií v novom štáte. Na jej čele stáli: od r. 1923 Jaroslav Kvapil, 1924 Bohumil Němec, 1925 Emil Svoboda, 1926 Ladislav Syllaba, 1930 Ladislav Tichý, 1931 Karel Weigner, 1938 Václav Hora.81 Prevažne boli vysokoškolskými profesormi. Úradníci veľkolóže boli v podstate slobodomurári 33. stupňa, ktorí boli korunovaní už pred 1. sv. vojnou v Lausanne alebo v Berlíne, či v Budapešti. Väčšinou to boli ľudia, ktorí rozhodovali o osude Česko-Slovenska už pri jeho začiatkoch. Jedným z ich cieľov bolo dosiahnuť odluku štátu od cirkvi.82 Podľa Masaryka bol tento zámer taký významný, že v novom štátnom útvare sa mal uskutočniť ako prvý krok. Hovoril o ňom už v r. 1910.83        

Tento cieľ sa však nepodarilo presadiť. No značný úspech malo hnutie Preč od Ríma v českom prostredí. Podieľala sa na ňom i tzv. Volná myšlenka, vedená slobodomurárom Theodorom Bartošekom. Medzi lžami, ktoré šírilo, bolo pre zmenu obvinenie Katolíckej cirkvi zo zanedbávania Čechov a z uprednostňovania Nemcov. Pod vplyvom tejto propagandy z nej vystúpilo 1 400 000 českých katolíkov, pätina z nich. Časť z nich vstúpila do novovytvorenej Československej cirkvi. Na Slovensku sa katolíkom odňali stredné školy. V Česku sa oslavoval protikatolícky Jan Hus štátnym sviatkom. V školstve sa používali tendenčné protikatolícke učebnice, napr. od slobodomurára84 V. Bušeka „Církev, stát a jinoverci v Codex juris canonici“.85

Samotné ministerstvo školstva sa stalo slobodomurárskym panstvom.86 Z jeho 14 ministrov do r. 1939 pravdepodobne aspoň 10 boli slobodomurármi. Prvým z nich bol v r. 1918- 1920 G. Habrman87 (a minister sociálnej starostlivosti v r. 1921- 1925), ktorý by dal prednosť zániku česko- slovenskej republiky pred jestvovaním cirkevných škôl.88 Okrem ministrov boli slobodomurármi aj viacerí významní činitelia tohto rezortu, napr. štátny tajomník Jaroslav Kvapil. Takisto k nim patrili aj mnohí vysokoškolskí profesori a riaditelia škôl, ako aj iní učitelia. Už v 20. rokoch boli dve tretiny týchto profesorov členmi lóží.89 K nim patril i ThDr. Šrámek.90 Zrejme to bol predseda ku kresťanstvu sa hlásiacej Československej strany lidovej, člen vlády v r. 1925- 1938 i predseda Benešovej exilovej vlády.

Ešte väčší vplyv malo slobodomurárstvo v ministerstve zahraničných vecí, ktoré býva jeho tradičnou baštou v rôznych štátoch. Všetci ministri zahraničných vecí boli slobodomurármi. Dlhé roky na čele tohto ministerstva bol slobodomurár Beneš. Hoci v Česko- Slovensku jednotlivé vlády v priemere pôsobili asi rok, Beneš zostal nepretržite ministrom zahraničných vecí 17 rokov. Obdobne aj v zahraničí istí slobodomurári so slobodomurárskou podporou v tejto funkcii vykazovali podobnú stabilitu napriek striedaniu sa vlád, napr. minister zahraničných vecí Francúzska Briand.91 Po tom, keď Beneš prevzal funkciu prezidenta, ministrom zahraničných vecí sa stal slobodomurár K. Krofta.92 Po Kroftovi sa stal ministrom zahraničných vecí slobodomurár F. Chvalkovský.93 Slobodomurárom bol i M. Hodža94, ktorý niekoľko týždňov po nástupe Beneša do prezidentskej funkcie riadil toto ministerstvo. Slobodomurármi boli aj mnohí diplomati a úradníci tohto ministerstva, ktorí boli hlavne členmi lóží Pravda vítězí a 28. říjen.95 Vedenie česko-slovenskej diplomacie udržiavalo úzke kontakty s vplyvnými slobodomurármi v zahraničí, napr. s Rakúšanom Coudenhove- Kalergim, predsedom Paneurópskej únie, ktorému financovalo tajnú spravodajskú činnosť v prospech Česko-Slovenska.96 K slobodomurárom patril aj vyslanec vo Francúzsku, Slovák Š. Osuský. Ten sa už počas 1. sv. vojny zapojil do odboja proti Rakúsko- Uhorsku. Vo Francúzsku bol členom toho istého slobodomurárskeho zoskupenia ako Beneš.97 Po vypuknutí 2. sv. vojny sa snažil stať hlavou česko-slovenského zahraničného odboja. Vtedy sa zasadil za to, aby slovenskí robotníci vo Francúzsku, napriek ich nesúhlasu a napriek tomu, že už boli slovenskými občanmi, boli mobilizovaní do česko- slovenského vojska a nasadení do bojov. Jeho snaha byť na čele odboja bola v rozpore s tou istou snahou Beneša. V tomto súboji intrigami a osočovaním zvíťazil nad svojím slobodomurárskym „bratom“ Beneš, ktorý sa sám vyhlásil za česko- slovenského prezidenta.

Podobne ako inde, nemálo úsilia vynaložili slobodomurári aj na ovládnutie rezortu obrany. Preto už začiatkom 20. rokov ponúkli vstup do lóže veliteľovi divízie gen. Gibišovi. Ten to však odmietol a následne bol prepustený z vojska. Potom v r. 1925 prostredníctvom  Kvapila sa obrátili na gen. Gajdu, jedného z významných činiteľov vojenského odboja, veliteľa légií v Rusku. Ten tiež ponuku odmietol. Následne v dôsledku Masarykových a Benešových intríg ho nielen zbavili funkcie, ale aj vylúčili z armády. Použil sa k tomu zinscenovaný súd, do priebehu ktorého Masaryk zasahoval v rozpore so svojimi právomocami. Takisto z armády vylúčili ďalších generálov, ktorí odmietli vstup do lóží, alebo im zastavili služobný postup. Na druhej strane tí dôstojníci, ktorí k nim pridali, urobili kariéru. Medzi nimi bol aj J. Syrový, ktorý do lóže vstúpil 5. 2. 1926.98 Už 18. 3. 1926 sa stal ministrom národnej obrany, neskôr náčelníkom generálneho štábu, potom generálnym inšpektorom česko-slovenskej armády. V r. 1938 bol predsedom vlády. Na vylepšenie jeho propagandistického obrazu mu jeho slobodomurárski druhovia vymysleli účasť na legionárskej bitke pri Zborove, čo nebola pravda. Po 2. sv. vojne bol uväznený. Vo väzení sa vrátil do Katolíckej cirkvi. Ďalším z významných dôstojníkov- slobodomurárov bol gen. A. Eliáš99, ktorý bol v r. 1938- 1939 ministrom dopravy a neskôr predsedom protektorátnej vlády. Slobodomurárom bol aj gen. R. Viest100, neskôr člen samozvanej Benešovej vlády v Londýne. Slobodomurármi boli predovšetkým divízni generáli, no patrili k nim aj dôstojníci nižších hodností, napr. plk. gen. št. E. Moravec101, neskôr minister protektorátnej vlády.

V rezorte ministerstva spravodlivosti záujmy svojich slobodomurárskych druhov presadzoval napr. prednosta odboru E. Lány. Hoci boli dôvody zakročiť, toto ministerstvo ostalo pasívne voči tým slobodomurárom, ktorí sa angažovali v aférach skrachovanej banky Bohemia a v tzv. benzínovej afére začiatkom 20. rokov. V prípade Bohemie to bol sokolský predák Josef Scheiner, v benzínovej afére Jaroslav Kvapil. No na druhej strane sa angažovalo voči nepohodlnému exposlancovi Stříbrnému.102 Šírenie pre slobodomurárov nepriaznivých správ sa zamedzovalo obsadením funkcie prednostu cenzúrneho oddelenia tohto ministerstva ich členom, ktorý dával štátnym zástupcom konkrétne cenzúrne pokyny. Výrazný vplyv slobodomurárov sa prejavoval aj v iných rezortoch.

Z významnejších politikov Česka k nim patrili napr. R. Bechyně103, minister školstva a národnej osvety v r. 1922- 1924, minister železníc v r. 1925- 1926, minister pre zásobovanie ľudu v r. 1929-1932, podpredseda vlády a minister železníc v r. 1932- 1938 , J. Černý104, predseda vlády v r. 1920- 1921, 1926, minister vnútra v r. 1920- 1922, 1926- 1929, 1932- 1938, poverený riadením ministerstva zásobovania v r. 1926- 1929, podpredseda vlády v r. 1938, D. Čipera105, minister verejných prác v r. 1938- 1939, J. Dvořáček106, minister priemyslu, obchodu a živností v r. 1925- 1926, L. Feierabend107,,minister spravodlivosti v r. 1938, minister poľnohospodárstva v r. 1938- 1939, E. Franke108, poverený riadením ministerstva železníc v r. 1919- 1920, minister pre zásobovanie ľudu v. r. 1922- 1925, poverený riadením ministerstva pôšt a telegrafov v r. 1924- 1925, minister pôšt a telegrafov v r. 1929- 1936, poverený riadením ministerstvom financií v r. 1936 a 1937, minister školstva a národnej osvety v r. 1936- 1938, J. Havelka109, minister bez kresla v r. 1938- 1939, J. Hůla110, minister železníc v r. 1932, F. Ježek111, minister bez kresla v r. 1938, minister zdravotníctva a telesnej výchovy v r. 1938, J. Kalfus112, minister financií v r. 1937- 1939, J. Kapras113, minister školstva a národnej osvety v r. 1938- 1939, V. Klofáč114, minister národnej obrany v r. 1918- 1920, V. Klumpar115, minister sociálnej a zdravotnej správy v r. 1938- 1939, J. Krčmář116, minister školstva a národnej osvety v r. 1926, 1934- 1936, J. Krejčí117, minister spravodlivosti v r. 1938- 1939, F. Machník118, minister národnej obrany v r. 1935- 1938, J. Malypetr119, minister vnútra v r. 1922- 1925, predseda vlády v r. 1932- 1935, poverený riadením ministerstva zásobovania v r. 1932- 1933, A. Meissner120, minister spravodlivosti v r. 1920, 1929- 1934, minister sociálnej starostlivosti v r. 1934- 1935, J. Nečas121, minister sociálnej starostlivosti v r. 1935- 1938, F. Peroutka122, minister priemyslu, obchodu a živností v r. 1926- 1928, J. Schieszl123, minister sociálnej starostlivosti, minister verejného zdravotníctva a telesnej výchovy v r. 1926, O. Srdínko124, minister poľnohospodárstva v r. 1926- 1929, V. Šádek125, minister priemyslu, dopravy a živností v r. 1938- 1939, A. Švehla126, minister vnútra v r. 1918- 1920, predseda vlády v r. 1922- 1929, F. Udržal127, minister národnej obrany v r. 1921- 1925, 1926- 1929, predseda vlády v r. 1929- 1932, H. Vavrečka128, minister bez kresla (propagandy) v r. 1938, J. Zadina129, minister poľnohospodárstva v r. 1935- 1938 atď. Z 10 predvojnových predsedov vlády Česko- Slovenska aspoň 8 boli slobodomurári (Kramář, Černý, Beneš, Švehla, Udržal, Malypetr, Hodža, Syrový). Nebol ním Beran, príslušnosť Tusara je neistá. V poslednej predvojnovej vláde z jej 14 členov bolo prinajmenšom 11 slobodomurárov (Chvalkovský, Kalfus, Kapras, Syrový, Krejčí, Šádek, Eliáš, Čipera, Feierabend, Klumpar, Havelka). Nepatrili k nim Beran a Sidor, príslušnosť Fischera je neistá.    

Mali značný vplyv nielen v politickej oblasti, ale aj v hospodárskej. K nim patrili členovia najbohatšej rodiny Česko- Slovenska Petschkovci,130 významný priemyselník Jan Baťa, predstavitelia bankového sveta- riaditelia Agrobanky Svoboda a Weigner, riaditelia Dunaj banky Hamos a Kadosa, riaditeľ Legiobanky Beck, guvernéri Národnej banky Dvořák a Pospíšil, riaditelia bankového domu Petschek Langer a Popper, riaditelia Union banky Benedict, Sametz, Stern a Zdekauer, riaditelia Živnobanky Dvořáček, Konečný, Mixa a Pilát atď.131 Presadzovali sa aj v oblasti kultúry, napr. štátne a národné ceny dostávali väčšinou oni.132

Na svoje ciele využili aj šport.  Napr. významný telovýchový spolok Sokol, založený v 19. st. slobodomurármi Fügnerom a Tyršom133, po istom čase začal mať silné protikatolícke zameranie. Vydával protikatolícku tlač, jeho členovia cvičili naschvál v nedeľu doobeda, aby ľudí odvábili od katolíckych bohoslužieb, prípadne bohoslužby aj rušili. Od r. 1920 bolo jeho vedenie takmer úplne v slobodomurárskych rukách, vrátane jeho významného starostu J. Scheinera.134 Po vzniku Česko- Slovenska dokonca krátkodobo pôsobila osobitná sokolská lóža Fügner. Preto vznikol telocvičný spolok Orel s katolíckym zameraním, ktorý mal obmedziť záporný vplyv Sokola.

převzato z knihy Petera Bielika "Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby", kapitola "Slobodomurárstvo na Slovensku a v štátoch, ktorých súčasťou bolo Slovensko"

v příštím díle: Slovensko

těte také:

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (1) Čo je to slobodomurárstvo?

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (2) Organizácia slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (3) Slobodomurárstvo a satanizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (4) Slobodomurárstvo a katolicizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (5) Slobodomurárstvo a nekatolícke kresťanstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (6) Slobodomurárstvo a židovstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (7) Vstup do slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (8) Hodnostný postup a opustenie slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (9) Pôsobenie slobodomurárstva vo svojom vnútri

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (10) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (1/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (11) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (2/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (12) Slobodomurárstvo a socializmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (13) Cesta k totalitnej svetovláde

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (14) Slobodomurárstvo v Anglicku

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (15) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 1/2

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (16) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 2/2

Svobodní zednáři (17) Vyprovokovali obě války, stáli u zrodu nacismu

Svobodní zednáři (18) Polskou Solidaritu založili zednáři. Vyměnili režim a rozkradli zemi

Svobodní zednáři (19) Salazarovo dědictví zničili zednáři až v roce 1974. Od té doby jejich vliv roste

Svobodní zednáři (20) Jak zednáři svrhávali cara v Rusku

Svobodní zednáři (21) Nadaný generál Franco vedl povstání proti zednářskému režimu

Svobodní zednáři (22) Jak členové italských lóží organizovali teroristické akce

Svobodní zednáři (23) Zatáhli Turecko do 1. světové války a nechali vyvraždit křesťanské Armény

Svobodní zednáři (24) Svobodní zednáři Rockefeller, Kissinger, Brzezinski a jejich Trilaterální komise

Seriál o zednářích vrcholí (25) Svobodní zednáři, české země a Slovensko (1/3) Do vzniku ČSR

poznámky:

1 J. Pelczar, c. d., s. 73
2 Alfons Mucha: Svobodné zednářství, 1924, Praha, s. 32
3 W. Sawicki, c. d., s. 102
4 Karel Lev Řehák: Pastor Jan Amos Komenský, domělý poslední „biskup“ „českých bratří“
  na líci i na ruby, Praha, 1907, s. 36; Konrád M. Kubeš: Se štítem pravdy, Brno, 1948, s. 313
5 E. Nys, c. d., s. 29- 31
6 E. Lennhoff, c. d., s. 81- 82; A. Zwoliński, c. d., s. 109
7 L. Hass: Wolnomularstwo w Europie Środkowo- Wschodniej w XVIII i XIX wieku, s. 74,
  119- Bratislava (1744), Prešov (1769), B. Šiavnica (1774), B. Bystrica (1775), Košice
  (1776); P. Ort, c. d., s. 41- Bratislava (1741); Jozef Šimončič: Ohlasy francúzskej revolúcie
   na Slovensku, Košice, 1982, s. 41- Prešov (1761), B. Bystrica (1781), B. Štiavnica (1781)
8 J. Ridley, c. d., s. 117, 122- 124
9 J. Šimončič, c. d., s. 41
10 Kultúra č. 5/2003
11 L. Hass: Wolnomularstwo w Europie Środkowo- Wschodniej w XVIII i XIX wieku, s.
   154- 159
12 A. Barruel, c. d., 2. diel, s. 4
13 E. Lennhoff, c. d., s. 118- 123
14 František Vnuk: Sto päťdesiat rokov v živote národa. Slovensko v rokoch 1843- 1993,
   Bratislava, 2004, s. 34
15 F. Eger: Historia masonerii i innych towarzystw tajnych, s. 153, 155
16 A. Barruel, c. d., 4. diel, 1806, s. 156
17 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s. 190
18 P. Ort, c. d., s. 41    
19 F. Mašlaň: Komenský a svobodní zednáři, s. 17
20 H. Kischke- H. Andicz- J. Haubelt, c. d. , s. 61
21 Zdeněk Gintl: Svobodné zednářství, Praha, 1926, s. 84
22 Milan Stanislav Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava, 2003, s. 186
23 Daniel Rapant: Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. Diel prvý.
   Dejiny, Bratislava, 1953, s. 55- 56
24 A. Lassus, c. d., s. 76; tiež A. Zwoliński, c. d., s. 80
25 Kultúrny život, 19. 9. 1990
26 E. Lennhoff, c. d., s. 305
27 SVAM, c. d., s. 42
28 E. Lennhoff, c. d., s. 305
29 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s.  239- 240
30 J. Pelczar, c. d., s. 214; V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 322
31 V. Sladomel, Svobodné zednářství, 2. diel, s. 217
32 J. Pelczar, c. d., s. 214- 217; tiež F. Eger: Historia masonerii i innych towarzystw tajnych,
    s. 251, 255; tiež Křesťanská škola, 1907, s. 338- 339
33 Historický časopis č. 1/1991, s. 29, 36- 46- Bratislava (v r.1869 založená lóža, no zanikla,
    v r. 1872 bola opäť založená), Košice (1870- 1873, 1874- 1884, 1889-), Nové Zámky
    (1871- 1878), Žilina (1874 resp. 1875- 1892?), Banská Bystrica (1878), Lučenec (1878-
    1890, 1913-), Spišská Nová Ves (1880- 1889), Kežmarok (1894-), Prešov (1902),
    Rimavská Sobota (1906), Vrútky (1909); Barczay Adorján, Palatinus József, Wolff
    Károly: A szabadkőművesség bűnei, 2. vydanie, Budapest, 2. časť, s. 11, 13, 14- Žilina
    (1875-1900), Spišská Nová Ves (1880- 1886), Lučenec (1880-1900), Vrútky (1902); F.
    Wichtl, c. d., s. 153  
34 J. Cervera, c. d., s. 71; J. Rys, c. d., s. 345; A. Vinogradov, c. d., s. 130
35 Barczay A., Palatinus J., Wolff K., c. d., s. 146, 187, 206, 219, 304, 364; tiež Svobodný
    zednář, 1935, s. 30
36 F. Fejtö, c. d., s. 241; Slobodný piatok, 19. 2. 1993; tiež L. Hass: Ambicje, rachuby,
    rzeczywistość, s. 125; tiež F. Mašlaň: O významu a úkolech svobodného zednářství, s. 15;
    tiež E. Lennhoff- O. Posner, c. d., s. 1503; tiež Cesty svobodného zednářství, s. 146; tiež
    Kultúrny život, 19. 9. 1990; tiež Smena na nedeľu , 7. 5. 1992
37 J. Pelczar, c. d., s. 212
38 E. Lennhoff, c. d., s. 308; J. Čechurová, c. d., s. 140; Emanuel Lešehrad: Stručné dějiny
    svobodného zednářství v našich zemích, Praha, 1937, s. 44, 45, 86; L. Hass:
    Wolnomularstwo w Europie Środkowo- Wschodniej w XVIII i XIX wieku, s. 452
39 Čech, 8. 1. 1925; tiež F. Wichtl, c. d., s. 10; tiež Lidová demokracie, brnianske vydanie,
   18. 6. 1992
40 Svobodný zednář, 1927- 1928, s. 51
4 O. Platonov: Ťornovyj venec Rossiji. Tajnaja istorija masonstva 1731- 1996, s. 447- 448;
    tiež J. Rodriguez, c. d., s. 112
42 E. Lennhoff, c. d., s. 305
43 J. Rodriguez, c. d., s. 91
44 Jan Galandauer: František Ferdinand D` Este, Praha- Litomyšl, 2000, s. 228
45 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s. 97, 206
46 Čech, 17. a 18. 3. 1906; Jurij Vorobiovskij:Šag zmeji, 3. vydanie, Moskva, 2004, s. 180
47 V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 478
48 F. Fejtö, c. d., s. 280
49 F. Fejtö, c. d., s. 227
50 Svobodný zednář, 1925- 1926, s. 10; Gardista, 17. 2. 1940; Zdeněk Grygar: Zápas dvou lvů,
   Praha, 1922, s. 14; tiež Edvard Beneš: Světová válka a naša revoluce, Praha, 1927, 1. diel, s.
   158
51 Kultúra č. 6/2004   
52 Svobodný zednář, 1934, s. 163- 164
53 F. Fejtö, c. d., s. 229
54 J. Rys, c. d., s. 158- 159; V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 395- 397;
   F. Wichtl, c. d., s. IX
55 J. Galandauer, c. d., s. 153, 162, 168, 170, 188, 200, 201, 224, 227
56 F. Fejtö, c. d., s. 236, 284; V. Bračov: Russkoje masonstvo XVIII- XX vv., s. 76; J. Rys, c.
   d., s. 170, 211; Za kulisami vidimoj vlasti, s. 41; F. Wichtl, c. d., s. 132; Gardista,
   17. 2. 1940; www.wolnomularz.pl/23_24_kozakiewicz_czciciele_diabla.htm, 11. 4. 2005;
   Nemzeti Ujság, 6. 1. 1935; Smena na nedeľu, 7. 5. 1992
57 Emil Karol Kautský: Kauza Štefánik, Vrútky, 2004, s. 118
58 Střední Evropa č. 42/1994
59 Josef Kalvoda: Z bojů o zítřek. Historické eseje, 3. diel, 1. vydanie, 1998, Beroun, s. 24-
   25, 72, 82- 83
60 Ján Juríček: M. R. Štefánik, Banská Bystrica, 1990, tretie vydanie, s. 144- 146
6 E. Kautský, c. d., s. 94
62 Domino fórum č. 18/2005
63 Milan Stanislav Ďurica: Priblížiť sa k pravde, Bratislava, 1998, s. 26- 33, 62- 64
64 Jozef F. Rudinský: Československý štát a Slovenská republika, München, 1969, s. 63
65 R. Rennes, c. d., s. 25
66 J. Cervera, c. d., s. 144
67 J. Ridley, c. d., s. 222; V. Bračov: Russkoje masonstvo XVIII- XX vv., s. 76
68 P. Ort, c. d., s. 78
69 Archiv Národního musea, fond Jan Matoušek mladší, š. 11
70 E. Lennhoff, c. d., s. 312
71 J. Čechurová, c. d., s. 368
72 Polední list, 2. 4. 1939; tiež J. Rys, c. d., s. 210; tiež AMV ČR, fond H- 125, š. 1; tiež
   Výroční zpráva Národní Veliké Lóže Československé za rok 1932, s. 15, 16
73 J. Čechurová, c. d. s. 155- 177; V. Havel, c. d., s. 153, 156; tiež J. Rys, c. d., s. 24- 25
74 E. Lennhoff, c. d., s. 312
75 Archív mesta Bratislavy, fond Spolky. Policajné riaditeľstvo, š. 40
76 Svobodný zednář, 1932, s. 181
77 E. Lešehrad, c. d., s. 102
78 J. Čechurová, c. d., s. 295- 296
79 SVAM, c. d., s. 52- 53; tiež J. Čechurová, c. d., s. 295
80 AMV ČR, fond H- 125, š.1; tiež Nemzeti Ujság, 6. 1. 1935
81 J. Čechurová, c. d., s. 420
82 Čech, 7. 9. 1924; Apoštolát sv. Cyrila a Metoděje č. 11- 12/1924, s. 382
83 SVAM, c. d., s. 49
84 AMV ČR, fond H-125, š. 1
85 Lidové listy, 16. 1. 1927
86 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
87 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; J. Čechurová, c. d., s. 429; Vlajka, 15. 3. 1942
88 Pavol Čarnogurský: Svedok čias, Bratislava, 1997, s. 174
89 Lidové listy, 4. 1. 1927
90 Vlajka, 15. 3. 1942
91 J. Rys, c. d., s. 312
92 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
93 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; H. Kischke- H. Andicz- J. Haubelt, c. d., s. 77
94 AMV ČR, fond S, š. 341; Vlajka, 15. 3. 1942
95 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
96 J. Beránek, c. d., s. 203
97 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
98 AMV ČR, fond H- 125, š.1; J. Čechurová, c. d., s. 422; J. Rys, c. d., s. 303
99 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; Ladislav Karel Feierabend: Politické vzomínky, 1. diel, 2.
     vydanie, Brno, 1994, s. 171; J. Čechurová, c. d., s. 429; J. Beránek, c. d., s. 204
00 SNA, fond Krajinský úrad, š. 301
101 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
102 Lidové listy, 1. 1. 1942
103 Vlajka, 15. 3. 1942
104 AMV ČR, fond S, š. 341
105 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond  S, š. 341
106 AMV ČR, fond H- 125, š.1
107 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond S, š. 341; L. Feierabend, c. d., s. 171; J.
     Čechurová, c. d., s. 429; J. Beránek, c. d., s. 204
108 AMV ČR, fond S, š. 341 (tu uvedený ako J. Franke)
109 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
110 Dzennik Poznański, 24. 3. 1935
111 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; J. Čechurová, c. d., s. 436
112 AMV ČR, fond S, š. 341; AMV ČR, fond H- 125, š. 1
13 AMV SR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond S, š. 341; L. Feierabend, c. d., s. 171
14 J. Čechurová, c. d., s. 173
15 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond S, š. 341; L. Feierabend, c. d., s. 171;
     J. Čechurová, c. d., s. 429
16 AMV ČR, fond S, š. 341; AMV fond H- 125, š. 1
17 AMV ČR, fond H- 125, š. 1, tu je minister spravodlivosti označený ako V. Krejčí
18 AMV ČR, fond S, š. 341
19 AMV ČR, fond S, š. 341
20 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond S, š. 341; Dziennik Poznański, 24. 3. 1935
21 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; J. Čechurová, c. d., s. 429
22 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
23 AMV ČR, fond S, š. 341; J. Čechurová, c. d., s. 30, 121; V. Havel, c. d., s. 155; Vlajka,
     15. 3. 1942
24 AMV ČR, fond H- 125, š. 1     
25 AMV ČR, fond S, š. 341; L. Feierabend, c. d., s. 171; J. Čechurová, c. d., s. 355
126 Lidová demokracie, brnianske vydanie, 18. 6. 1992
127 AMV ČR, fond S, š. 341
128 V. Havel, c. d., s. 192,
29 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
130 J. Beránek, c. d., s. 204
31 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
132 Vlajka, 2. 11. 1941
33 E. Lennhoff, c. d., s. 305
34 AMV ČR, fond 305, š. 206
35 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; AMV ČR, fond S, š. 341; J. Rys, c. d., s. 250; Pražský list,
     22. 11. 1938
36 AMV ČR, fond S, š. 341; Pražský list, 22. 11. 1938  
137 Lidové noviny, 26. 1. 1934
138 J. Čechurová, c. d., s. 160; Nemzeti Ujság, 6. 1. 1935
139 Milan Karvaš: Môj otec Imrich Karvaš, Banská Bystrica, 2001, s. 38
140 AMV ČR, fond S, š. 341
41 AMV ČR, fond S, š. 341; L. Hass: Zasady w godzine próby. Wolnomularstwo w Europie
     Śródkowo-Wschodniej 1929- 1941, Warszawa, 1987, s. 171
142 L. Hass: Zasady w godzine próby, s. 52
43 Seznam synů řádné a dokonalé Lóže Pavel Josef Šafařík v or.·. košickém za I. desetiletí
     jejího trvání
44 SNA, fond Policajné riaditeľstvo v Bratislave, š. 17
145 Seznam synů řádné a dokonalé Lóže Pavel Josef Šafařík v or .·. košickém za I. desetiletí
      jejího trvání
146 J. Čechurová, c. d., s. 106
147 Archív mesta Bratislavy, fond Spolky, š. 40
148 A. Vinogradov, c. d., s. 141
149 SNA, fond Policajné riaditeľstvo, š. 17, 28; SNA, fond Krajinský úrad, š. 301
150 M. Karvaš, c. d., s. 38    
51 Archiv hlavního města Prahy, fond Národní veliká lóže československá, š. 1
52 AMV ČR, fond S, š. 535
153 František Vnuk: Slovensko v rokoch 1945- 48, 1. diel, Svätý Jur, 1994, s. 83; J.
     Čechurová, c. d., 379
154 SNA, fond Krajinský úrad, š. 301
155 Archív Múzea Slovenského národného povstania, fond XII, S 1/98
56 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
157 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; J. Ridley, c. d., s. 222
158 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
159 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
160 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
61 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
162 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
163 SNA, fond Krajinský úrad, š. 301; SNA, fond Ministerstvo pravosúdia, š. 4; AMV ČR,
      fond S, š. 271
64 Proces s dr. Jozefom Tisom, Bratislava, Tatrapress, 1990, s. 97
65 SNA, fond ÚV KSS- predsedníctvo, š. 788
66 P. Čarnogurský, c. d., s. 148- 149, 195- 198; tiež F. Vnuk: Slovensko v rokoch 1945- 48, 1.
     diel, s. 170
167 AMV ČR, fond H- 125, š. 1; J. Čechurová, c. d., s. 429
168 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
69 AMV ČR, fond H- 125, š. 1
70  P. Ort, c. d., s. 80
71 Z. Nenezić, c. d., s. 71
172 www.zednari.cz/historie_.html, 14. 3. 2005
173 Oleg Anatolievič Platonov: Rossija pod vlastiu masonov, Kijev, 2001, s. 39
174 Smena na nedeľu, 7. 5. 1992; V. Havel, c. d., s. 191- 192
75 Pravda, Moskva, 7. 5. 1992
76 P. Ort, c. d., s. 82
77 Výber č. 13/1992
78 TV oko č. 47/2005
179 E. Lennhoff, c. d., s. 314- 315
180 Lidové noviny, 7. 9. 2006
181 Slovenský denník, 12. 3. 1991
182 Pravda, Bratislava, 6. 5. 1995
83 Práca, 21. 10. 1991
84 TV oko č. 47/2005
85 Pravda, Bratislava, 6. 5. 1995; Plus 7 dní, 10. 5. 1999; Sme, 6. 5. 2005

Klíčová slova: zednáři  | historie  | ilumináti
6913 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Podpořte nás
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také

FreeGlobe.cz

Chaluhy, třeste se! Bílí dredaři ve skutečnosti šíří rasismus. Taková je dikce nového stupně politické korektnosti (+ foto)Ruské špičky: USA nemají prostředky k nátlaku na politiku RuskaEuroopilec Juncker si užívá za naše peníze! Vůbec se s tím nemazlí. Podívejte se, jak si žije šlechta, poddaníBrutalita francouzské policie. Milovníci demokracie mlčí, není to v Rusku (+ foto)Neuvěřitelná epidemie útoků kyselinou! Policie si neví rady. Další kulturní obohacení Evropy

ePortal.cz

Dotační socialismus nás žene do pekelPrávo samozvaných držitelů klíčů a té správné ideologie

euPortal.cz

Radši se nechá mlátit Afričanem? Aby nebyl radši označen za xenofoba a rasistu? Podívejte se na otřesné videoAmerické impérium praská ve všech švech

Eurabia.cz

Další případ násilí francouzské policie: Střelili muže do hlavy a přišel o oko. Tohle si nedovolili ani komunisti v 1989 u nás!Spisovatel Petr Hampl přeje Okamurovi konkurenci na politické scéně

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životHliník sa nachádza v mnohých vakcínach/vysoká hladina jedovatého hliníku v mozgu autistov

euServer.cz

Bandera se prokazatelně 13x tajně setkal s představiteli CIA. Například: 22.3.1950 v Hamburku, 17.5.1950 s CIA, 7.5.1951 na letecké základně USA ve Wiesbadenu...Přemrštěné náklady nekončící války mohou vést k tomu, že Spojené státy budou muset překonat pocit ponížení a z Afghánistánu se stáhnou. Už dnes Čína, Rusko a Indie přebírají v oblasti politickou inciativu

ParlamentniListy.cz

Lepšolidé, pijavice z neziskovek. Lidem vadí právě tahle kavárenská partička. Neprobouzejte Krakena, varuje do kavárny bývalý poslanec a televizák Zdeněk SoukupDvacet let od velké dezinformace NATO. Zpochybňovaný masakr vedl přímo k bombardování Jugoslávie
Články autora
Průzkum
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny