„Vládnoucí třída má školy a tisk pod palcem. To umožňuje hýbat pocity davů.“ (Albert Einstein)

Seriál o zednářích vrcholí (25) Svobodní zednáři, české země a Slovensko (1/3) Do vzniku ČSR

Autor: Peter Bielik | Publikováno: 19.5.2012 | Rubrika: HISTORIE
Ilustrace

V rakúskej monarchii, do ktorej istý čas patrilo Slovensko, malo slobodomurárstvo predchodcu v Janovi Amosovi Komenskom. Ten podľa niektorých autorov dal podnet k vytvoreniu slobodomurárstva1, napr. slobodomurár Mucha poukázal na to, že myšlienky, symboly, ba aj celé vety z Komenského spisu Pansophie diatyposis (1645) boli skoro doslovne prevzaté do základných slobodomurárskych náuk.2 Bol gnostikom.3 Mimoriadne nenávidel Katolícku cirkev a vyzýval k tomu, aby sa zničila násilím. Jeho necharakternosť sa prejavila i nevďakom k Poľsku, ktoré jemu a jeho druhom poskytlo útočisko: vyzval sedmohradské knieža, aby napadlo Poľsko.4 Podľa slobodomurára bol Nysa Komenský členom tajných spoločností, ktoré pôsobili v Taliansku, v Nemecku, v Anglicku už od 15. st., pričom sa kryli vedeckými alebo literárnymi cieľmi. Ich členmi boli vedci ako Bacon, Galilei, Leibniz a politici: anglický diktátor Cromwell, švédsky kráľ Karol Gustáv, nemecké veľkoknieža Friedrich Wilhem atď. Boli medzinárodné, ovplyvňované heslami slobody, rovnosti, bratstva, tolerancie, boli proti národnému štátu, zvrchovanej kresťanskej vláde a kresťanstvu.5

Spočiatku sa slobodomurárstvo v rakúskej monarchii šírilo bez väčšieho odporu, lebo sa mu do svojich radov podarilo zlákať Františka I. Štefana Lotrinského, od r. 1745 cisára Sv. rímskej ríši. Ten ako prvý panovník na európskom kontinente vstúpil v r. 1731 v Haagu do lóže, ktorá bola zámerne založená na jeho prijatie. V r. 1737 začal panovať v Toskánsku a chránil tamojších slobodomurárov. Po nástupe svojej manželky Márii Terézie na rakúsky trón v r. 1740, zmierňoval jej protislobodomurársky postoj. A tak sa v Rakúsku nezverejnila protislobodomurárska bula Providas.6 V 40. rokoch 18. storočia vznikli prvé lóže v Rakúsku, najmä v hlavných mestách jeho jednotlivých krajín, vrátane Bratislavy, ktorá bola vtedy hlavným mestom Uhorska. Ďalšia lóža bola založená v Prešove poľskými emigrantami a organizačne patrila k lóžam v Poľsku. Ďalšie lóže vznikli v Banskej Štiavnici, v Banskej Bystrici- Radvani a v Košiciach. Jednotlivé pramene udávajú rôzne roky ich založenia.7

Vplyv slobodomurárstva zosilnel na konci vlády Márie Terézie, keď na svojho syna Jozefa II. preniesla časť panovníckych právomocí a najmä za samostatnej vlády Jozefa II. Ten bol priaznivo naklonený k slobodomurárstvu a nevstúpil do neho len z taktických dôvodov. Bolo to zlaté obdobie slobodomurárstva v Rakúsku. Jeho členmi boli aj hudobní skladatelia Haydn a Mozart. Vplyv slobodomurárstva sa prejavil v Mozartovych dielach, najmä v opere Čarovná flauta. Libreto ku nej napísal slobodomurár Schikaneder.8 Členmi lóží boli aj katolícki biskupi, napr. lóže v Banskej Bystrici biskup František Berchtold9, lóže v Pešti spišský biskup Michal Brigido von Bresvitz.10 Lóže pôvodne obvykle patrili do veľkých lóží Francúzska alebo Pruska. Pretože v r. 1781 Jozef II. vydal nariadenie, ktoré zakazovalo všetkým spolkom uznávať zahraničných predstaviteľov a odvádzať im poplatky, v r. 1784 vznikla Veľká rakúska krajinská lóža, s pôsobnosťou i pre Česko. V Uhorsku vznikol Veľký orient uhorský. V tom čase bolo v Uhorsku 600- 700 slobodomurárov,  približne toľko vo Viedni. V r. 1785 Jozef II. obmedzil počet lóží v Rakúsku11, čo však nemalo podstatný význam na ich vplyv, napr. okolo r. 1790 zo 16 najvyšších úradníkov v Česku prinajmenšom 14 boli slobodomurármi. A predovšetkým Jozef II. uskutočnil početné netolerantné kroky proti Cirkvi. Konal pod vplyvom Friedricha II.12 a slobodomurárov v blízkosti trónu. K nim patrili predovšetkým poradca Sonnenfels, profesor na viedenskej univerzite a neskôr jej rektor, van Swieten a Leber, osobní lekári Márie Terézie, kníhtlačiar Trattner, vydávajúci noviny pod ochranou panovníčky, Michaeler, rektor innsbruckej univerzity, atď.13 V r. 1781-1783 Jozef II. zrušil 318 z 915 kláštorov, zakázal biskupom prijímať pápežské nariadenia a riadiť sa nimi bez súhlasu panovníka. Na zásahy do vnútorného života cirkvi zriadil Dvorskú duchovnú komisiu na čele so slobodomurárom F. K. Kresslom. Táto komisia vydala vyše 600 nariadení, napr. ako dlho má trvať sv. omša a kázeň, koľko sviečok má horieť pri omši, koľko kmotrov si možno pozvať ku krstu atď.14 Za jeho vlády sa narušil katolícky charakter školstva. Tiež cenzúra i tlač bola v slobodomurárskych rukách, nevydávalo sa nič, čo by povzbudilo náboženského ducha. No najväčšiu škodu spôsobilo to, že katolícke semináre namiesto biskupov začal riadiť štát podľa plánov vypracovaných v slobodomurárskych lóžach. Napr. pre cirkevné dejiny sa spočiatku používala knihu apostatu Schröckha, cirkevné právo sa vykladalo podľa Pehema, preniknutého galikanizmom a jansenizmom. Žiaľ, len málo biskupov sa postavilo proti tomu.15 Za ústretovosť k slobodomurárstvu Jozefa II. ho jeho členovia chválili, napr. ako obnovovateľa pôvodnej Kristovej náuky. Ako sa však ukázalo najmä s odstupom času, mnohé jeho reformy boli škodlivé nielen v oblasti cirkvi. Napr. pod heslom modernizácie zavádzal centralizáciu a germanizáciu, čo podnietilo dlhotrvajúce národnostné spory v rakúskej monarchii. Tie nielenže napomohli k jej zániku, ale veľmi neblaho sa prejavovali aj po zániku monarchie.

Napriek Jozefovej ústretovosti slobodomurári v r. 1784 podnietili roľnícke povstanie v Sedmohradsku pod vedením Crişana a Horeu.16 Na konci vlády Jozefa II. pruský diplomat, slobodomurár Herzberg a britský predseda vlády, slobodomurár Pitt, zavliekli Rakúsko do vojny proti Turecku. Sklamaný Jozef II. v r. 1789 slobodomurárstvo zakázal a väčšinu svojich reforiem zrušil. Pretože krátko po zákaze zomrel a jeho nástupcom sa stal slobodomurár Leopold II., tento zákaz sa neuplatňoval. Nového cisára jeho slobodomurárski druhovia v r. 1792 otrávili, lebo chcel vystúpiť proti revolúcii vo Francúzsku. Nástupca Leopolda II., František II., poučený skúsenosťami z Francúzska, v r. 1794 slobodomurárstvo opäť zakázal.17 Na opodstatnenosť zákazu poukazuje aj pokus o povstanie slobodomurára Martinoviča v tom istom roku, ktorý sa nepodaril.18 Lóžová činnosť sa krátkodobo obnovila počas obsadenia Rakúska Napoleonovým vojskom. Vo Viedni bola otvorená Veľká rakúska národná lóža, ktorá bola príslušná  aj pre české krajiny. Mala spojenie s Veľkým východom v Paríži až do r. 1813. Podľa jedného prameňa sa jej činnosť obnovila v r. 180619, podľa iného v r. 1809.20 Ani po páde Napoleona slobodomurárstvo v Rakúsku nezaniklo, hlásili sa k nemu dokonca i štátni úradníci a dôstojníci.21 Prejavilo sa napr. v neúspešnom roľníckom povstaní v časti východného Slovenska v r. 1831. Podobne ako aj iné povstania takéhoto pôvodu, ani toto nebolo spontánne, ale tajne sa pripravovovalo dlhšiu dobu. Jeden z jeho hlavných činiteľov bol Peter Tasnády, člen lóže v Krakove.22 Na vyvolanie povstania sprisahanci zneužili epidémiu cholery a vrchnosťou uskutočňované zdravotnícke opatrenia na jej zamedzenie. Tasnády a ostatní vodcovia povstania roľníkom lživo tvrdili, že páni ich chcú otráviť, predovšetkým že otravujú studne. Toto osočovanie bolo rozhodujúcim podnetom k vzbure.23 Väčší vplyv než toho miestne a krátkodobé povstanie malo rozširovanie panslavizmu a pangermanizmu v lóžach od prvej polovici 19. st.24 Tie pripravovali pôdu pre rozpad Rakúska a rozsiahle vojny. Slobodomurármi boli v tomto období propagátori slovanskej vzájomnosti, Slováci Ján Kollár25 i Pavel Josef Šafárik.26 Obaja študovali v Jene a boli ovplyvnení názormi nemeckého slobodomurára Herdera. Šafárik bol členom združenia, založeného Amerlingom v Česku v r. 1838-1839, označovaného ako Zbor staviteľov alebo Slovanskí bratia. Amerling sa snažil o všeslovanskú jednotu a podľa ideí Komenského vypracoval nové slovanské náboženstvo. Jeho členmi boli aj významní predstavitelia českého národného hnutia: Čelakovský, Palacký, Rieger.27 Všetci boli slobodomurármi.28

Vplyv slobodomurárstva sa ukázal aj počas revolučného roku 1848. Viacero významných miest Európy postupne zasiahli slobodomurárske revolúcie: 24. februára Paríž, 3. marca Viedeň atď.29 Tajní slobodomurári v Rakúsku začali rýchle otvárať lóže. Medzi ne patrila lóža Lajos Kossuth v zornici vyššieho svetla v Budapešti. Tá mala meno po vodcovi protihabsburského povstania v r. 1848-1849 v Uhorsku. Kossuth bol slobodomurár, takisto aj jeho revoluční druhovia.30 Po porážke povstania slobodomurárstvo v Rakúsku ostalo zakázané. Časť jeho členov vyvíjala činnosť v zahraničí. K zmene došlo po porážke Rakúska Pruskom. Ňou sa otvorili dvere tzv. modrej revolúcii, t. j. liberálnej dobe, čo bolo ešte väčším nešťastím pre Rakúsko, ako vojenská porážka. V r. 1867 sa vytvorilo Rakúsko-Uhorského súštatie, pričom v jeho uhorskej časti sa slobodomurárstvo povolilo. Zakladanie lóží v nej finančne podporoval aj Bismarck. Prvým predsedom uhorskej vlády sa stal slobodomurár Gyula Andrássy. Aj v Uhorsku si slobodomurárstvo kládlo za cieľ poraziť v krátkej dobe katolicizmus.31 Istý úspech dosiahlo v r. 1894, keď presadilo napr. zákon o povinnom civilnom sobáši. Značnú úlohu prikladalo laicizácii školstva, podľa slov veľmajstra Bókayho v r. 1907 to mala byť jeho prvoradá úloha. Vplyv slobodomurárstva neprospieval verejným záujmom aj podľa uhorského ministra spravodlivosti G. Polonyiho. Tento bývalý slobodomurár v r. 1911 v sneme vyhlásil, že administratíva pod vplyvom početných slobodomurárskych členov strácala svoj charakter nestrannosti a dostávala sa do rúk tajnej politickej skupiny. Slobodomurári boli ustavične pod dozorom lóží, ktoré na nich vykonávali neslýchaný nátlak.32 Úspechy slobodomurárstva podnietili vznik Katolíckej ľudovej strany v r. 1895, ktorá mala brániť kresťanské hodnoty. Jej slovenskí stúpenci v r. 1905 založili Slovenskú ľudovú stranu.

Lóže sa zakladali aj na Slovensku. V niektorých mestách zanikli, niekedy sa v nich opäť založili. Jednotlivé pramene uvádzajú odlišne niektoré údaje o zakladaní, zanikaní a prípadnom obnovovaní lóží na Slovensku, patriach do Uhorskej symbolickej veľkej lóže. Ich počet dosiahol počas 1.sv. vojny takmer 500 činných členov, celkove bolo v tejto veľkolóži asi 7 400 činných členov33, pozostávajúcich prevažne zo Židov.34 Medzi jej málo slovenských členov patril napr. právnik v Pezinku Otakar Jamnický, riaditeľ obchodnej spoločnosti v Budapešti Karol A. Kuzmány, továrnik v Ružomberku Peter Makovický, právnik a podnikateľ v Žiline Ján Milec, podnikateľ a politik Kornel Stodola, továrnik v Liptovskom Mikuláši Andrej Žuffa.35 Slováci, ktorí žili mimo Uhorska, sa stávali členmi zahraničných lóží, napr. Milan Rastislav Štefánik bol členom lóže vo Francúzsku.36
    V rakúskej časti monarchie nebolo ani po r. 1867 slobodomurárstvo povolené, ale fakticky bola umožnená jeho činnosť a jeho vplyv bol veľmi silný.37 V r. 1868 dosiahlo, aby bol z prísahy pre štátnych úradníkov vynechaný záväzok, že záujemca o služobný pomer nie je jeho členom. Slobodomurári síce nemohli otvorene zakladať lóže, ale mohli zakladať spolky formálne iného zamerania, napr. dobročinné spolky. Tie vykonávali slobodomurárske obrady na schôdzkach svojich členov za hranicami Rakúska, v Nemecku alebo v Uhorsku. Za jedno z miest ich činnosti slúžila aj Bratislava, lebo sa nachádzala blízko Viedne. Pred 1. sv. vojnou v nej pôsobilo 12 lóží z rakúskej časti monarchie. Bratislava sa tak stala významným strediskom slobodomurárstva. V Česku mali začiatkom 20. st. lóže okolo 500 členov, prevažne protestantských Nemcov a liberálnych Židov. Česi v nich mali 10- 15                 % zastúpenie.38 Niektorí Česi sa stávali členmi lóži vo Švajčiarsku a predovšetkým vo Francúzsku, kde podnikli prvé kroky k založeniu národnej českej slobodomurárskej organizácie. Medzi nimi boli K. Kramář a A. Rašín.39 Kramář bol prvým predsedom vlády Česko- Slovenska (1918- 1919) a Rašín jeho prvým ministrom financií (1918- 1919, 1922- 1923). Mnohí Česi vstúpili do slobodomurárstva ako vysťahovalci v USA. Tu sa napr. angažovali na oslave Jana Husa v r. 191540, ktorý podľa slobodomurárskeho časopisu Chaîne d´Union z r. 1885 položil základ slobodomurárstva v Česku.41 Medzi niektorými českými slobodomurármi v Česku a v USA boli úzke vzťahy.42 

Na dosiahnutie svojich zámerov zneužívalo slobodomurárstvo národné cítenie. Vytvorilo prepiate a prevrátené hnutie Los von Rom (Preč od Ríma), ktoré sa prejavovalo v opakovaných kampaniach.43 Intenzívnejšie sa prejavilo koncom 19. a začiatkom 20. st. Pod zámienkou, že Katolícka cirkev je nedostatočne národná, hlavne v Rakúsku podnietilo niekoľko desiatok tisíc katolíkov k prestupu najmä do protestantských cirkví. Zároveň útočilo na habsburskú dynastiu, podporovalo pangermanizmus na čele s Hohenzollernovcami a bolo namierené proti Čechom.44 Slobodomurárstvo zneužívalo národné cítenie aj na zničenie Rakúska, lebo predstavovalo veľmoc s väčším katolíckym vplyvom. Podľa zámeru slobodomurára Mazziniho, zverejneného v r. 1851, sa to malo dosiahnuť rozoštvaním jeho národov a využitím národnostných rozporov.45 V súlade s týmto zámerom vydala začiatkom 20. st. Uhorská symbolická veľká lóža pokyn pre svojich členov presadzovať národne jednotné a zvrchované Uhorsko. Slobodomurárstvo tak pri všetkých národnostných sporoch v rakúskej i uhorskej časti monarchie malo vodcovskú úlohu a cieľ, aby sa jeho národy nedohodli.46 O zámere zničiť Rakúsko (ako veľmoc) v r. 1914 písal aj významný slobodomurár Papus.47  Predniesol ho aj slobodomurársky funkcionár Lebey na zjazde slobodomurárov neutrálnych štátov a Dohody, ktorý sa začal 28. 6. 1917 v Paríži.48 Symbolicky to bolo na 3. výročie slobodomurárskej vraždy následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda, ktorá slúžila ako zámienka na začatie 1. sv. vojny. Lebey, ako spravodajca tohto zjazdu, tiež vyhlásil, že ak jestvuje svätá vojna, tak je to 1. sv. vojna49, t. j. najničivejšia vojna v dovtedajšej histórii ľudstva. Počas nej slobodomurári napĺňali svoj zámer rozbiť Rakúsko.50 Vojna sa skončila jeho porážkou, zánikom ako veľmoci a detronizáciou Habsburgovcov. Slobodomurársku ponuku poslednému rakúskemu cisárovi, blahoslavenému Karlovi I., že mu vrátia ríšu, ak im urobí ústupky, tento praktizujúci katolík odmietol. Karol I., ktorý sa od počiatku svojho vládnutia v rámci svojich obmedzených možností maximálne snažil o uzavretie mieru a o uzmierenie národov Rakúsko- Uhorska na základe spravodlivosti, radšej ostal bez trónu.51 Rozbitie Rakúsko- Uhorska na malé štáty zničilo jedinú vážnu prekážku výbojom nacistického Nemecka na ceste k 2. sv. vojne. Francúzsky katolícky poslanec Xavier Vallat na to vopred upozornil vo svojej knihe La vérité sur la Franc- Maçonnerie už v r. 1934.52

Podobne ako zavraždenie Ľudovíta XVI., aj vražda Františka Ferdinanda bola dlhodobo plánovaná Veľkým východom Francúzska. Už 15. 9. 1912 o tom písal protislobodomurársky publicista Tourmentin, odvolávajúc sa na výrok jedného vysoko postaveného švajčiarskeho slobodomurára. František Ferdinand o tom úmysle vedel.53 O tomto rozhodnutí vedel aj slobodomurár Ciganović, člen teroristickej organizácie Narodna Odbrana, ktorej členovia zavraždili následníka trónu. K slobodomurárom patril aj jej vodca Tankosić a ďalší jej najvýznamnejší členovia. Podľa teroristu, slobodomurára Gabrinovića, mu František Ferdinand nebol sympatický preto, lebo bol nábožný katolík a údajný šovinista.54 Bola síce pravda, že František Ferdinand bol horlivý katolík a ako taký aj protislobodomurársky orientovaný. Ale nebol šovinista, naopak, bol proti prejavom nemeckého a maďarského nacionalizmu na úkor iných národov. Dokonca plánoval pretvoriť Rakúsko- Uhorsko vo federálny štát, zložený zo štátov jeho jednotlivých národov. Snažil sa, aby sa Rakúsko- Uhorsko nedostalo do vojny so Srbskom a Ruskom, ktorou sa začala 1. sv. vojna.55

převzato z knihy Petera Bielika "Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby", kapitola "Slobodomurárstvo na Slovensku a v štátoch, ktorých súčasťou bolo Slovensko"

v příštím díle: vznik ČSR

těte také:

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (1) Čo je to slobodomurárstvo?

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (2) Organizácia slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (3) Slobodomurárstvo a satanizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (4) Slobodomurárstvo a katolicizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (5) Slobodomurárstvo a nekatolícke kresťanstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (6) Slobodomurárstvo a židovstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (7) Vstup do slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (8) Hodnostný postup a opustenie slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (9) Pôsobenie slobodomurárstva vo svojom vnútri

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (10) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (1/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (11) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (2/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (12) Slobodomurárstvo a socializmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (13) Cesta k totalitnej svetovláde

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (14) Slobodomurárstvo v Anglicku

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (15) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 1/2

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (16) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 2/2

Svobodní zednáři (17) Vyprovokovali obě války, stáli u zrodu nacismu

Svobodní zednáři (18) Polskou Solidaritu založili zednáři. Vyměnili režim a rozkradli zemi

Svobodní zednáři (19) Salazarovo dědictví zničili zednáři až v roce 1974. Od té doby jejich vliv roste

Svobodní zednáři (20) Jak zednáři svrhávali cara v Rusku

Svobodní zednáři (21) Nadaný generál Franco vedl povstání proti zednářskému režimu

Svobodní zednáři (22) Jak členové italských lóží organizovali teroristické akce

Svobodní zednáři (23) Zatáhli Turecko do 1. světové války a nechali vyvraždit křesťanské Armény

Svobodní zednáři (24) Svobodní zednáři Rockefeller, Kissinger, Brzezinski a jejich Trilaterální komise

poznámky:

1 J. Pelczar, c. d., s. 73
2 Alfons Mucha: Svobodné zednářství, 1924, Praha, s. 32
3 W. Sawicki, c. d., s. 102
4 Karel Lev Řehák: Pastor Jan Amos Komenský, domělý poslední „biskup“ „českých bratří“
  na líci i na ruby, Praha, 1907, s. 36; Konrád M. Kubeš: Se štítem pravdy, Brno, 1948, s. 313
5 E. Nys, c. d., s. 29- 31
6 E. Lennhoff, c. d., s. 81- 82; A. Zwoliński, c. d., s. 109
7 L. Hass: Wolnomularstwo w Europie Środkowo- Wschodniej w XVIII i XIX wieku, s. 74,
  119- Bratislava (1744), Prešov (1769), B. Šiavnica (1774), B. Bystrica (1775), Košice
  (1776); P. Ort, c. d., s. 41- Bratislava (1741); Jozef Šimončič: Ohlasy francúzskej revolúcie
   na Slovensku, Košice, 1982, s. 41- Prešov (1761), B. Bystrica (1781), B. Štiavnica (1781)
8 J. Ridley, c. d., s. 117, 122- 124
9 J. Šimončič, c. d., s. 41
10 Kultúra č. 5/2003
11 L. Hass: Wolnomularstwo w Europie Środkowo- Wschodniej w XVIII i XIX wieku, s.
   154- 159
12 A. Barruel, c. d., 2. diel, s. 4
13 E. Lennhoff, c. d., s. 118- 123
14 František Vnuk: Sto päťdesiat rokov v živote národa. Slovensko v rokoch 1843- 1993,
   Bratislava, 2004, s. 34
15 F. Eger: Historia masonerii i innych towarzystw tajnych, s. 153, 155
16 A. Barruel, c. d., 4. diel, 1806, s. 156
17 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s. 190
18 P. Ort, c. d., s. 41    
19 F. Mašlaň: Komenský a svobodní zednáři, s. 17
20 H. Kischke- H. Andicz- J. Haubelt, c. d. , s. 61
21 Zdeněk Gintl: Svobodné zednářství, Praha, 1926, s. 84
22 Milan Stanislav Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava, 2003, s. 186
23 Daniel Rapant: Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. Diel prvý.
   Dejiny, Bratislava, 1953, s. 55- 56
24 A. Lassus, c. d., s. 76; tiež A. Zwoliński, c. d., s. 80
25 Kultúrny život, 19. 9. 1990
26 E. Lennhoff, c. d., s. 305
27 SVAM, c. d., s. 42
28 E. Lennhoff, c. d., s. 305
29 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s.  239- 240
30 J. Pelczar, c. d., s. 214; V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 322
31 V. Sladomel, Svobodné zednářství, 2. diel, s. 217
32 J. Pelczar, c. d., s. 214- 217; tiež F. Eger: Historia masonerii i innych towarzystw tajnych,
    s. 251, 255; tiež Křesťanská škola, 1907, s. 338- 339
33 Historický časopis č. 1/1991, s. 29, 36- 46- Bratislava (v r.1869 založená lóža, no zanikla,
    v r. 1872 bola opäť založená), Košice (1870- 1873, 1874- 1884, 1889-), Nové Zámky
    (1871- 1878), Žilina (1874 resp. 1875- 1892?), Banská Bystrica (1878), Lučenec (1878-
    1890, 1913-), Spišská Nová Ves (1880- 1889), Kežmarok (1894-), Prešov (1902),
    Rimavská Sobota (1906), Vrútky (1909); Barczay Adorján, Palatinus József, Wolff
    Károly: A szabadkőművesség bűnei, 2. vydanie, Budapest, 2. časť, s. 11, 13, 14- Žilina
    (1875-1900), Spišská Nová Ves (1880- 1886), Lučenec (1880-1900), Vrútky (1902); F.
    Wichtl, c. d., s. 153  
34 J. Cervera, c. d., s. 71; J. Rys, c. d., s. 345; A. Vinogradov, c. d., s. 130
35 Barczay A., Palatinus J., Wolff K., c. d., s. 146, 187, 206, 219, 304, 364; tiež Svobodný
    zednář, 1935, s. 30
36 F. Fejtö, c. d., s. 241; Slobodný piatok, 19. 2. 1993; tiež L. Hass: Ambicje, rachuby,
    rzeczywistość, s. 125; tiež F. Mašlaň: O významu a úkolech svobodného zednářství, s. 15;
    tiež E. Lennhoff- O. Posner, c. d., s. 1503; tiež Cesty svobodného zednářství, s. 146; tiež
    Kultúrny život, 19. 9. 1990; tiež Smena na nedeľu , 7. 5. 1992
37 J. Pelczar, c. d., s. 212
38 E. Lennhoff, c. d., s. 308; J. Čechurová, c. d., s. 140; Emanuel Lešehrad: Stručné dějiny
    svobodného zednářství v našich zemích, Praha, 1937, s. 44, 45, 86; L. Hass:
    Wolnomularstwo w Europie Środkowo- Wschodniej w XVIII i XIX wieku, s. 452
39 Čech, 8. 1. 1925; tiež F. Wichtl, c. d., s. 10; tiež Lidová demokracie, brnianske vydanie,
   18. 6. 1992
40 Svobodný zednář, 1927- 1928, s. 51
4 O. Platonov: Ťornovyj venec Rossiji. Tajnaja istorija masonstva 1731- 1996, s. 447- 448;
    tiež J. Rodriguez, c. d., s. 112
42 E. Lennhoff, c. d., s. 305
43 J. Rodriguez, c. d., s. 91
44 Jan Galandauer: František Ferdinand D` Este, Praha- Litomyšl, 2000, s. 228
45 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s. 97, 206
46 Čech, 17. a 18. 3. 1906; Jurij Vorobiovskij:Šag zmeji, 3. vydanie, Moskva, 2004, s. 180
47 V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 478
48 F. Fejtö, c. d., s. 280
49 F. Fejtö, c. d., s. 227
50 Svobodný zednář, 1925- 1926, s. 10; Gardista, 17. 2. 1940; Zdeněk Grygar: Zápas dvou lvů,
   Praha, 1922, s. 14; tiež Edvard Beneš: Světová válka a naša revoluce, Praha, 1927, 1. diel, s.
   158
51 Kultúra č. 6/2004   
52 Svobodný zednář, 1934, s. 163- 164
53 F. Fejtö, c. d., s. 229
54 J. Rys, c. d., s. 158- 159; V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 395- 397;
   F. Wichtl, c. d., s. IX
55 J. Galandauer, c. d., s. 153, 162, 168, 170, 188, 200, 201, 224, 227

Klíčová slova: zednáři  | historie  | ilumináti
5588 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Podpořte nás
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také

FreeGlobe.cz

Italská mafie vyměkla. Bere i homosexuály a syn jednoho z šéfů je...Kolik zatím stála válka proti terorismu peněz i životů?Chtějí zrušit výuku hymny na základních školáchVeganství zachrání naši planetu, tvrdí slavný závodník formule 1. Dostal pádné odpovědi od svých kolegů (+ foto)Švédská vláda ztratila kontrolu nad zemí: 120 pumových útoků za půl roku. Integrace migrantů v praxi

ePortal.cz

V případě, že by se nepodařilo déle sehnat více peněz, činnost Eportalu bude ukončenaV tomto půlbilionovém plánu EU se skrývá naprosto fantastický korupční potenciál...

euPortal.cz

Pro-migračního francouzského aktivistu zamordoval migrant, se kterým spalSpojené národy ovládnuté gender ideologií vyhlašují za politicky nekorektní říkat „manžel“ nebo „manželka“

Eurabia.cz

Vláda Itálie odsouhlasila Kataru ideologickou kontrolu nad muslimskou komunitou ve své zemi ...Před pár dny Česká televize v dětském vysílání vyzvala děti, aby oslavily islám

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

euServer.cz

Skryté záměry pomníkové válkyZdeněk Hřib by Emanueli Moravcovi udělal radost...

ParlamentniListy.cz

Lékař z TOP 09: Chytrá karanténa? Zatím se jeví jen jako marketingové heslo. Mělo by se šetřit. Miloš Zeman a jeho partička – mínus deset procentLiberální řečičky fungují, jen když svítí slunce, myslí si Petr Štěpánek. Novolevičácké třeštění, diktatura menšin. Když herečky s brunátnou tváří vyřvávají o pravdě a lásce...
Aktuálně nejčtenější
Články autora
Průzkum
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny