„Vládnoucí třída má školy a tisk pod palcem. To umožňuje hýbat pocity davů.“ (Albert Einstein)

Svobodní zednáři (24) Svobodní zednáři Rockefeller, Kissinger, Brzezinski a jejich Trilaterální komise

Autor: Peter Bielik | Publikováno: 12.5.2012 | Rubrika: HISTORIE
Ilustrace

Slobodomurárstvo je úzko spojené s USA od ich vzniku. K nemu patrili všetci ich zakladatelia.1 Kontroluje ich politický, hospodársky a intelektuálny život. Takmer úplne mu patrí politický svet2, vrátane prezidentov3, čo nie je náhoda.4 No podľa slobodomurára Nenezića, slobodomurári v USA s najväčším významom nie sú politici, ale najbohatší ľudia z hospodárskeho života: Rotschildovci, Rockefellerovci a pod.5 Aj takmer všetky umelecké „hviezdy“ sú slobodomurármi.6 Ba slobodomurárstvo výrazne zasahuje aj do náboženskej oblasti. Hoci aj tam je odporcom cirkevného života7, jeho členovia sa niekedy skupinovo zúčastňujú na protestantských bohoslužbách, ktoré vedie pastor- slobodomurár alebo  počúvajú kázania rabínov v synagógach. Mnohí protestantskí duchovní, niekedy označení jeho symbolmi, šíria jeho heslá v svojich cirkvách, napriek základným rozporom medzi ním a kresťanstvom: potláčaním pravdy o Bohu, ako večnej Trojici osôb, popieraním Božej inšpirácie Sv. písma, popieraním božskosti Krista, popieraním vykúpenia prostredníctvom druhej Božskej osoby, popieraním Krista ako Svetla, nepripustením modlitby v lóži v Ježišovom mene, popieraním možnosti človeka spoznať pravdu, pripustením lži v záujme slobodomurárskeho cieľa atď.8 Vzhľadom na vplyv USA na svet v oblasti politickej, hospodárskej i kultúrnej, prostredníctvom USA slobodomurárstvo takto ovplyvňuje dianie vo svete.

Pôvodcom myšlienky zjednotenia anglických kolónií v Severnej Amerike bol slobodomurár Daniel Cox (resp. Coxe), veľmajster veľkolóže v New Jersey. Neskôr túto myšlienku vytrvalo presadzoval popredný slobodomurár, veľmajster Benjamin Franklin. Uskutočnila sa násilím, podľa slobodomurárskeho vzdavateľstva New Age, vzvolali vojnu za neyávislosť a slobodomurárski generáli ju doviedli do víťazného zakončenia. Podľa slobodomurára Findela celý boj za nezávislosť bol prvým väčším dôsledkom slobodomurárskych myšlienok. Súčasťou boja bola lož. Tá bola napr. na plagáte, ktorý vo veľkom množstve vydal slobodomurár Paul Revere (neskôr massachusettský veľmajster). Zobrazoval reťaz vojakov, strieľajúcich do pokojne stojaceho zástupu v Bostone v r. 1770. Plagát mal nápis „Masakra v Bostone“ a ako heslo sa dostal až do najvzdialenejších lesných osád. Už toto heslo dokázalo vyvolávať nenávisť k Anglicku. Zobrazená situácia na plagáte však nezodpovedala pravde. V skutočnosti sa vojaci bránili pred útočníkmi, ktorí konali podľa plánu, pripravenom slobodomurárom Samuelom Adamsom. V r. 1773 tiež v Bostone, na popud S. Adamsa miestni slobodomurári, preoblečení za Indiánov, zhodili z lodí do mora anglický tovar, debny s čajom. V r. 1776- 56 zástupcov amerických kolónií, medzi ktorými bolo 53 slobodomurárov, podpísalo vyhlásenie nezávislosti USA. Ako uviedol významný slobodomurár Lennhoff, jeho hlavný odsek vychádzal celkom zo slobodomurárskej ideológie. Vyhlasoval rovnosť všetkých ľudí, ktorí majú neodňateľné právo na život, slobodu, hľadanie šťastia a právo na zvolenie si takej vlády, ktorá im zabezpečí tieto práva. Lennhoff už neuvádzal, že deklarácia okrem zásad slobodomurárstva odrážala aj jeho nerozumnosť, neľudskosť a pokryteckosť. Bola ospravedňovaním násilného konania a zabíjania bez dostatočnej príčiny- vojnou za nezávislosť. Viedla k hromadnému zabíjaniu, ktoré bolo v rozpore s ňou vyhlasovaným neodňateľným právom na život. Indiánov, v rámci etnických čistiek, bežne zbavovali domova, majetku i životov. Na tom sa osobne angažovali americkí prezidenti- slobodomurári. Takisto nebolo zrušené ani otroctvo, čo postihovalo hlavne černochov. Na jeho zrušenie sa muselo čakať takmer storočie, až do r. 1865. A trvalo ďalšie storočie, kým získali aj rovnosť v oblasti občianskych práv.

Pokryteckosť slobodomurárstva sa obzvlášť prejavila u hlavného autora deklarácie, slobodomurára T. Jeffersona. Jefferson bol otrokár, ktorý ani po jej vyhlásení nedaroval slobodu svojim otrokom. Neskôr sa stal jedným z viacerých prezidentov USA- otrokárov. Tak isto si ponechal svojich otrokov aj vodca boja za nezávislosť, slobodomurár G. Washington. Samotný boj bol podporovaný len menšinou osadníkov, väčšina sa k nemu stavala ľahostajne alebo bola proti nemu, napr. v. r. 1779 viac osadníkov bojovalo proti povstalcom ako v ich radoch. Keď sa Washington stal najvyšším veliteľom vojska, hneď sa obklopil slobodomurármi. K nim patrili takmer všetci jeho generáli a štábni dôstojníci. Nezveroval samostatné vedenie tým dôstojníkom, ktorí neboli členmi lóží. V povstaleckom vojsku pôsobili poľné lóže. Tým docielil, že velitelia anglického vojska, tiež slobodomurári, napriek výraznej vojenskej prevahe vyvinuli len malé úsilie o potlačenie vzbury, čo malo azda rozhodujúci podiel na jej úspechu. Keď sa Washington stal prvým prezidentom USA, zostavil vládu výlučne zo slobodomurárov a základný kameň pre snem kládol v slobodomurárskom odeve podľa slobodomurárskeho obradu. Takisto všetci 13 guvernéri zakladajúcich štátov boli slobodomurármi.9 Do štátnych symbolov USA sa už vtedy dostávala slobodomurárska symbolika. Napr. slobodomurár Franklin umiestnil na zástavu USA hviezdy na modrom poli- čím napodobnil klenby slobodomurárskych chrámov. Podľa slobodomurára Nysa tak znaky slobodomurárstva vejú na všetkých moriach a táto zástava je predmetom úcty navýznamnejších národov sveta.10 V r. 1787 USA prijali ústavu, tiež zostavenú slobodomurármi.11 V r. 1789 pod vplyvom slobodomurárstva sa štát odlúčil od cirkví.

Slobodomurárstvo nielen výrazne ovplyvňovalo život v USA, ale aj účinne zasahovalo do svetového diania. V r. 1820 newyorská lóža pomohla vytvoriť Veľkú lóžu Mexika, z ktorej sa fakticky stala vplyvná politická strana.12 V r. 1823 prezident USA, slobodomurár Monroe13, na podnet anglického ministra zahraničných vecí, slobodomurára Canniga, po porade s bývalými americkými prezidentmi, slobodomurármi Jeffersonom a Madisonom14, varoval Španielsko, aby sa nesnažilo obnoviť svoju zvrchovanosť na tých územiach v Amerike, ktoré od Španielska odtrhli slobodomurárski revolucionári. USA sa vraj nemienia miešať do diania v Európe, ale nepripustia zasahovanie Európy do diania v Amerike.15 Španielsko dodatočne upustilo od svojho zámeru.

Rozmach slobodomurárstva v USA bol pribrzdený aférou newyorského novinára Williama Morgana. Morgan bol slobodomurárom, ktorý znechutený tým, čo videl a počul na slobodomurárskych podujatiach, opustil jeho rady. No nielen ich opustil, ale aj verejnosť informoval o svojich skúsenostiach so slobodomurárstvom v knihe „Slobodomurárstvo odhalené a vysvetlené“. V nej opísal jeden z jeho obradov. Kniha vyšla po nemalých ťažkostiach v r. 1826 v New Yorku. Na základe rozhodnutia amerického slobodomurárstva Morgana uniesli, mučili a zavraždili na Niagare. Hlavné detaily vraždy sa postupne dokázali a plne objasnili. Hlavnými vrahmi boli slobodomurári Brown a Lawson z mestečka Batavia. V r. 1828 tristo bývalých slobodomurárov potvrdilo pravdivosť Morganovej knihy.16 Vrahov však nepostavili pred súd, lebo v danej oblasti boli všetci sudcovia a predstavitelia polície slobodomurármi17, dokonca guvernér Clinton bol veľmajstrom v štáte New York.18 Aféra viedla k požiadavke zakázať slobodomurárstvo. K tomu nedošlo, ale jeho vplyv sa oslabil. Prispelo k tomu aj vydávanie protislobodomurárskej tlače. Vraj z 50 000 slobodomurárov za niekoľko rokov len 5 000 naďalej pokračovalo v lóžovej činnosti.19 Dokonca vznikla protislobodomurárska strana, Anti- Masonic Party. Tá však mala úspechy iba na miestnej úrovni, v prezidentských voľbách v r. 1832 bol jej kandidát William Wirt neúspešný a prezidentom sa stal slobodomurár veľmajster Andrew Jackson. No slobodomurárstvo bolo porazené aspoň morálne. V r. 1829- 1836 sa štátne súdy štátov New York, Pennsylvánia a Massachusetts vyjadrili na tému slobodomurárstva a uznali ho za „morálne zlo- za zvlášnu nezávislú vládu vo vnútri našej vlastnej vlády a ostávajúcu mimo kontroly zákonov našej krajiny z dôvodu svojej tajnosti, prísahy či predpisov, ktoré sú jeho členovia povinní dodržiavať pod hrozbou straty života.“20

Morganovou aférou slobodomurárstvo v USA upadlo len dočasne. Po r. 1840 presadilo zakladanie štátnych škôl, ktorých absolventi nevedeli poriadne čítať a písať21, a ktoré podporili vzrast kriminality. Dodnes je ich odborná úroveň nízka a miesto modlitby pod krížom v nich žiaci pred zástavou povinne recitujú vernosť k republike, ktorú predstavuje jediný, nerozdelený ľud s právom pre všetkých. Už sa nehovorí, či do tohto práva patrí aj právo na život od počatia po prirodzenú smrť, právo na výchovu detí v prostredí nenarušujúcom ich mravný vývoj, právo na prácu a spravodlivú mzdu za ňu, právo na pravdivé informácie a pod. V súčasnosti sa na veľkých amerických univerzitách prejavuje protikresťanské zameranie. Diskriminujú v nich poslucháčov, ktorí vo svojich prácach a názoroch uplatňujú kresťanský pohľad, neudeľujú im štipendiá a nedovoľujú im obhajovať práce. A to v mene tolerancie, pluralizmu a diverzity.22

V r. 1843 židia pochádzajúci z Nemecka, v newyorkskej lóži založili združenie B´nai B´rith. Aj keď formálne a výslovne nie je slobodomurárske, nesie zarážajúcu podobnosť so slobodomurárstvom a je s ním v úzkom spojenectve. S ním ho spája obrad, symbolika, hierarchické stupne, prijímanie ľudí so spoločenským vplyvom, utajovanosť, podobný duch atď. Členmi organizácie môžu byť len židia a pestuje sa v nej židovská vzájomnosť. Pôsobí takmer vo všetkých častiach sveta, no v rámci slobodomurárskych prehľadov a štatistík sa zvyčajne neuvádza, jej lóže vzťah k slobodomurárstvu obvykle popierajú, hoci vraj preberajú vedenie celej slobodomurárskej organizácie. Má niekoľko stotisíc členov.23

Podobne osobitnú slobodomurársku organizáciu majú aj černosi, ktorých nepripúšťali do belošských lóží- veľkolóžu Prince Hall. Doteraz ju väčšina veľkolóží v USA neuznáva za rovnocennú. V súčasnosti má niekoľko stotisíc členov.24

Keď v r. 1860- 1861 niekoľko južných štátov, v duchu vyhlásenia nezávislosti USA o práve zvoliť si vládu podľa vlastného výberu, vystúpilo z USA, ústredná vláda na čele s prezidentom slobodomurárom Lincolnom 25 ich donútila zničujúcou občianskou vojnou vrátiť sa späť do štátneho zväzku USA.    

V 2. polovici 19. st. na čele slobodomurárstva v USA, a pravdepodobne aj celého sveta, bol A. Pike.26 Pretože bol rasistom ako Voltaire, nechcel pripustiť černochov do slobodomurárstva.27 Podobne ako Voltaire žiadal, aby sa v boji proti kresťanstvu neopovrhovalo ani pamfletom, ani satirou, ani výsmechom, ktorý na dav účinkuje silnejšie ako učená dizertácia. Zdôrazňoval, aby denná tlač inšpirovaná slobodomurármi zvlášť obliala jedom výsmechu a odsúdenia služobníkov Krista. Preto je potrebné robiť rozruch okolo každej udalosti, majúcej podobu škandálu, ktorý môže v očiach davu zhodiť kňaza.28 V r. 1859- 1871 na ovládnutie sveta vraj vypracoval plán troch svetových vojen a dvoch revolúcií, po ktorých má na Zemi nastať „nový poriadok.“29

V r. 1872 prezident USA, slobodomurár Grant30 „predvídavo“ vyhlásil, že „civilizovaný“ svet smeruje k demokracii a USA ako veľká republika sú určené na to, aby riadili všetky ostatné (republiky).31   

V r. 1911 k slobodomurárstvu patrilo 87 % členov senátu a 80 % snemovne reprezentantov.32 Aj vtedy z USA výrazne ovplyvňovalo iné štáty. Morálne aj finančne podporovalo revolúcie a prevraty v Argentíne, Chile a v ďalších krajinách Ameriky.33 Napr. mnoho podnetov proti katolicizmu v Mexiku vzišlo od prezidenta T. W. Wilsona34, nominálneho vodcu slobodomurárstva v USA.35 Jeho vláda v r. 1913- 1915 podporovala  slobodomurárskeho kandidáta Carranzu v Mexiku, ktorý viedol povstanie proti zákonne ustanovenému prezidentovi, katolíkovi Huertovi. Pritom Huerta, aj podľa vyslanca USA v Mexiku, bol jediným človekom, schopným zastávať tento úrad. Carranza a jeho vojenský veliteľ Villa plienili katolícke kostoly, ničili katolícke školy a knižnice, mučili a vraždili katolíckych kňazov a rehoľníkov. Carranza zvíťazil, a to len vďaka tomu, že USA ho podporovali zbraňami, zatiaľ čo ich odmietli dodávať Huertovi. Po víťazstve slobodomurárska strana zakázala bohoslužby a zaviedla sekularizáciu vzdelania.36

Wilson bol navonok proti vstupu USA do 1. sv. vojny. V skutočnosti v súlade s plánom, ktorý pochádzal už spred jej započatím, snažil sa ich do nej zatiahnuť, spolu so svojím okolím a poprednou finančnou skupinou v USA. A to aj pomocou vyprovokovaného útoku Nemecka na loď Lusitania v r. 1915, ktorý si vyžiadal mnoho civilných obetí.37 USA sa zapojili do vojny až vo vhodnom termíne, v r. 1917, po prevrate v Rusku, ktorý postupne zničil bojaschopnosť ruského vojska.

Po tomto roku ústredie svetovej slobodomurárskej politiky prešlo do USA.38 V r. 1920 začal platiť zákon o prohibícii, presadený slobodomurármi predovšetkým z politických dôvodov, aby zničili politicky nepohodný pivovarnícky trust.39 V tomto období v tých spolkoch pod značným slobodomurárskym vplyvom, ktoré používali jeho symbolizmus a boli tajné, napr. Ku Klux Klan, bol vraj každý tretí dospelý muž v USA.40 V r. 1929 medzinárodní bankári (spojení so slobdomurárstvom) umelo vyvolali rozsiahlu hospodársku krízu v USA a následne vo svete, ktorou si priamo i nepriamo posilnili svoj vplyv.41

Začiatkom 30. rokov 20. st. sa prezidentom USA stal slobodomurár F. D. Roosevelt.42 Používal pojem nový poriadok, no pokračoval v starých slobodomurárskych praktikách. Napr. on a jeho vláda, napriek opakovaným žiadostiam početnej americkej katolíckej organizácie Kolumbusovi rytieri z februára a decembra 1935, nezakročili proti krvavému prenasledovaniu katolíkov v Mexiku. Pritom v druhom liste bol upozornený, že americká vláda mnohokrát zakročila proti diskriminácii náboženských skupín v jednotlivých krajinách. Ani sa nenamáhal vysvetliť, prečo v tomto prípade USA postupujú inak ako v minulosti. Obdobne ostala vládna moc hluchá a nemá k dramatickej výzve 242 poslancov snemovne reprezentantov (56 % jej členov) zo 17. 7. 1935, aby zakročila na obranu ľudských práv.43 Roosevelt takisto navonok hlásal mier, no v skutočnosti sa s poprednými finančnými skupinami snažil zatiahnuť USA do 2. sv. vojny, ktorú „predvídal“ už dávno pred jej vznikom. K tomu použil podobný spôsob, ako činitelia USA za jeho spoluúčasti uplatnili už počas 1. sv. vojny- podnietenie šokujúceho útoku želateľného protivníka. Tým sa mal zmeniť pôvodný odmietavý postoj amerického ľudu k takejto vojne. To sa aj podarilo v r. 1941 vyprovokovaním japonského útoku na vojenskú základňu v Pearl Harboure a vytvorením podmienok na to, aby bol úspešný.44 Vstup do 2. sv. vojny už v r. 1940 propagoval slobodomurársky časopis New Age.45 Snaha Roosevelta a jeho druhov po rozpútaní 2. sv. vojny, v ktorej sa zhodovali s Hitlerom a Stalinom46, ostro kontrastovala so snahou pápeža Pia XII. zabrániť tejto vojne a po jej vypuknutí s jeho úsilím o mier. V r. 1942 Rooseveltov osobný reprezentant Myron C. Taylor pápežovi tlmočil vyjadrenie vlády USA odmietajúce pokusy Pia XII. o sprostredkovanie mieru.47   

V Rooseveltových stopách pokračoval aj jeho nástupca, slobodomurár prezident Truman. V r. 1945 Japonsko, ktoré viedlo vojnu s USA, požiadalo Vatikán, aby sprostredkoval jeho kapituláciu. Keď sa to Truman dozvedel, reagoval na to slovami, aby pápežovi odkázali, nech sa stará len o svoje záležitosti. Pritom vďaka Piovi XII. Japonsko predtým nepoužilo biologické zbrane. Pretože ponúkané podmienky kapitulácie neskôr USA prijali, zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki bolo z vojenského hľadiska zbytočné a predstavuje jeden z najväčších vojnových zločinov 2. sv. vojny. Najmä genocída obyvateľov Nagasaki. Toto mesto nemalo vojenský význam. Bolo však strediskom katolicizmu v Japonsku. Za cieľ bombardovania ho vybral americký minister vojny Henry Stimson, vedúci lóže Skull and Bones. Bombu na Nagasaki zhodilo lietadlo s priliehavým názvom Bock´s Car (Diablov voz). Bomba vybuchla v blízkosti katolíckej katedrály, v ktorej sa práve v tom čase konala púť. Jej cieľom bolo modlitbou vyjadriť nesúhlas s japonskou vojnovou horúčkou. V okamihu sa ľudia v katedrále spálili na popol. Celkove vtedy v Nagasaki zahynulo vyše 70 000 ľudí, z ktorých každý desiaty bol katolík. Ďalšie tisíce ľudí na následky zranení a ožiarenia zahynuli dodatočne.48

Po prehratej vojne USA okupovali Japonsko. To ešte viac viedlo k rozmachu slobodomurárstva ako v Nemecku a Taliansku po 2. sv. vojne. Totiž v dôsledku dlhodobého zákazu vstupu jeho občanov do slobodomurárstva, v Japonsku malo značne menší vplyv ako v týchto štátoch. Pomerne málo jeho občanov sa stávalo členmi lóží, ako napr. v r. 1903 v Londýne diplomat T. Hajaši, ktorý sa neskôr stal ministrom zahraničných vecí. Americký vrchný veliteľ a guvernér Japonska, slobodomurár MacArthur, tento zákaz nielen zrušil, ale aj všemožne podporoval vstup Japoncov do lóží. Slobodomurárstvo v Japonsku sa podieľalo na vytvorení štátneho zriadenia západného typu.49 Ako prvého získal MacArthur neskoršieho predsedu japonského vlády I. Hatojamu.50

Podobne aj prítomnosť amerického vojska v Kórei, najmä v dôsledku tamojšej vojny  v r. 1950- 1953, viedla k rozmachu slobodomurárstva v tejto krajine.51

Členov lóže Skull and Bones vyberajú spomedzi študentov yalskej univerity, môžu sa nimi stať len deti z vybraných vplyvných rodín. Sú pripravovaní do vrcholových politických a iných funkcií v USA. Ak napriek výraznej podpore lóže nemajú úspech, tak ich lóža aspoň materiálne zabezpečí. Obrad prijímania do lóže „umrlcov“ bol veľmi drastický. Nahého človeka položili do hrobky a zasypali popolom a špinou s kosťami mŕtvych. Pre Stimsona prijatie do lóže bolo najsilnejším zážitkom v jeho živote.52 Aj prezident G. Bush st., slobodomurár 33°53, stal sa jej členom a vďačil jej za celú svoju politickú kariéru.54 Takisto do nej vstúpili aj prezident B. Clinton55, prezident G. Bush ml.56 a jeho hlavný protikandidát v prezidentských voľbách v r. 2004, J. Kerry.57

Od r. 1941 a najmä po r. 1963 sa v dôsledku prevahy slobodomurárov v Najvyššom súde začali rušiť zákony kresťanskej povahy: proti obchodu v nedeľu s výnimkou predmetov prvoradej dôležitosti, proti rúhaniu sa voči Bohu, Kristovi i Panne Márii, proti nemravnému konaniu na verejných miestach, proti cudzoložstvu, proti ľahkým rozvodom, proti pornografii, proti potratom a pod.58

V r. 1963 bol zavraždený prezident USA J. Kennedy, jediný katolícky prezident v USA. Bol asi jediným prezidentom USA, ktorý nebol slobodomurárom.59 Zo strany slobodomurárstva sa na neho opakovane útočilo v časopise New Age, oficiálnom mesačníku Škótskeho obradu južnej jurisdikcie. Ten, podobne ako ostatné slobodomurárske časopisy v USA, neustále útočil na Katolícku cirkev60: obviňoval ju zo zotročovania ľudí, ich udržiavania v nevedomosti,61 zo snahy o nadvládu, z presadzovania osobného prospechu jej kňazmi, bol proti dohode Talianska s pápežom,62 staval sa proti prisťahovalectvu z katolíckych krajín a proti katolíckym kandidátom do verejných úradov63 atď. Napr. v r. 1963 v tomto časopise jeden slobodomurársky funkcionár napadol Kennedyho za podporu mierovej encyklike pápeža Jána XXIII. Pacem in Terris. Po zavraždení Kennedyho nový prezident, slobodomurár L. Johnson, na vyšetrenie vraždy určil komisiu na čele so slobodomurárom vysokého stupňa E. Warrenom, veľmajstrom v Kalifornii. Prinajmenšom časť jej členov, napr. neskorší prezident G. Ford, boli tiež slobodomurármi. Komisia neuvažovala o možnosti sprisahania, napr. slobodomurárskeho sprisahania. Podobne postupovala aj polícia FBI, vedená slobodomurárom E. Hooverom. V r. 1979 osobitná komisia Snemovne reprezentantov po dlhotrvajúcom vyšetrovaní konštatovala, že Kennedy bol pravdepodobne zavraždený v dôsledku sprisahania.64 Medzitým mnoho svedkov zomrelo v neúmerne vysokom počte. To podporuje predpoklad o sprisahaní vplyvných osôb.

Za Johnsona poskytovanie hospodárskej pomoci USA zahraničiu začalo byť viazané na to, aby príslušné krajiny uskutočňovali protipopulačnú politiku. Johnson v r. 1965 vyhlásil, že 5 dolárov vložených do kontroly populácie má rovnakú cenu ako 100 dolárov vložených do rozvoja hospodárstva. Podobne proti nárastu obyvateľstva sveta vystupoval jeho nástupca, slobodomurár R. Nixon, napr. posolstvom americkému snemu 18. 7. 1969. V tomto smere sa obzvlášť angažoval politik slobodomurár Henry Kissinger, ktorý v r. 1974 adresoval prezidentovi Fordovi memorandum. To požadovalo, aby USA prevzali prvenstvo v záležitostiach, týkajúcich sa svetovej populácie. Mali podporovať antikoncepciu, sterilizáciu, potraty. Do toho mali zapojiť aj OSN a Svetovú banku. Hospodárska a potravinová pomoc jednotlivým krajinám sa mohla viazať na ich dostatočnú zaangažovanosť sa v tomto smere. 26. 11. 1975 americká administratíva memorandum prijala, čím sa stalo súčasťou zahraničnej politiky USA. Na jeho uskutočnenie Kissinger vytvoril osobitné útvary na niektorých úradoch: Úrad pre veci populácie na ministerstve zahraničných vecí a Ad Hoc skupinu na populačnú politiku pri Rade národnej bezpečnosti.65 V júli 1980 vláda prezidenta slobodomurára J. Cartera na podnet Kissingera prijala plán Global 2000, sledujúci zmenšenie obyvateľov Zeme aspoň o 2 miliardy do r. 2000. Genocída obyvateľov sveta sa mala dosiahnuť kontrolou pôrodnosti a miestnymi vojnami.66

V r. 1973 bola slobodomurármi H. Kissingerom, Z. Brzezińskim a D. Rockeffelerom67  založená nevolená Trojstranná komisia. Zohráva podobnú úlohu ako bilderberský klub, ale má členov aj z Japonska, takže má širší dosah. Podľa slobodomurára P. Carpiho je vedená americkými činiteľmi a chápe sa ako výron slobodomurárstva USA.68

V r. 1990-1991 slobodomurárstvo USA a V. Británie využilo inváziu Iraku do Kuvajtu a vojnu v Perskom zálive na založenie slobodomurárstva v Saudskej Arábii a v Kuvajte.69
Rozšírené sťahovanie sa v USA napomáhalo rozmachu slobodomurárstva, lebo príslušnosť k nemu sa bežne využíva k získaniu zamestnania v novom bydlisku.70 Aj postup v spoločenskej funkcii prináša so sebou pozvanie do lóže. Vstup do nej je znakom solventnosti a konformizmu71, je  pokladaný za otázku prestíže a dôkaz vysokého spoločenského postavenia.72

Dlhodobo bola v USA absolútna väčšina slobodomurárov sveta, po 1. sv. vojne bol členom lóže každý ich štyridsiaty občan, v niektorých ich štátoch jej členom bol každý desiaty biely dospelý muž. V najnovšej dobe sa však znížil záujem o činnosť v lóžach: podľa jedného prameňa sa počet ich členov z 3, 6 mil. zo 60. rokov 20. st. znížil na 1, 6 mil. v r. 2002 a účasť na schôdzkach zo 60% na 10%.73

převzato z knihy Petera Bielika "Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby", kapitola "Slobodomurárstvo v USA"

v příštím díle: Slobodomurárstvo na Slovensku a v štátoch, ktorých bolo súčasťou Slovensko

čtěte také:

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (1) Čo je to slobodomurárstvo?

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (2) Organizácia slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (3) Slobodomurárstvo a satanizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (4) Slobodomurárstvo a katolicizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (5) Slobodomurárstvo a nekatolícke kresťanstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (6) Slobodomurárstvo a židovstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (7) Vstup do slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (8) Hodnostný postup a opustenie slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (9) Pôsobenie slobodomurárstva vo svojom vnútri

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (10) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (1/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (11) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (2/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (12) Slobodomurárstvo a socializmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (13) Cesta k totalitnej svetovláde

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (14) Slobodomurárstvo v Anglicku

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (15) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 1/2

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (16) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 2/2

Svobodní zednáři (17) Vyprovokovali obě války, stáli u zrodu nacismu

Svobodní zednáři (18) Polskou Solidaritu založili zednáři. Vyměnili režim a rozkradli zemi

Svobodní zednáři (19) Salazarovo dědictví zničili zednáři až v roce 1974. Od té doby jejich vliv roste

Svobodní zednáři (20) Jak zednáři svrhávali cara v Rusku

Svobodní zednáři (21) Nadaný generál Franco vedl povstání proti zednářskému režimu

Svobodní zednáři (22) Jak členové italských lóží organizovali teroristické akce

Svobodní zednáři (23) Zatáhli Turecko do 1. světové války a nechali vyvraždit křesťanské Armény

poznámky:

1 E. Nys, c. d., s. 87
2 A. Borovoj, c. d., s. 46
3 Literaturnaja Gazeta, 4. 4. 1984; V. Messori, c. d., s. 235
4 P. Ort, c. d., s. 64
5 Z. Nenezić, c. d., s. 54- 55; Literaturnaja Gazeta, 4. 4. 1984
6 E. Lennhoff, c. d., s. 167
7 Svobodný zednář č. 1/1925, s. 9
8 J. Shaw- T. McKenney, c. d., s. 139- 160; E. Lennhoff- O. Posner, c. d., s. 1238
9 E. Lennhoff, c. d., s. 151- 155, 168; E. Lennhoff- O. Posner, c. d., s. 665; Joachim Fernau,
   c. d., s. 30- 31; Ulrich von Merhart: Weltfreimaurerei, Hamburg, 1969, s. 308- 311;
   H. Kischke- H. Andicz-J. Haubelt, c. d., s.  23- 24; R. Epperson, c. d., s. 144- 147; V.
   Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s. 166; Steven Sora: Tajné spolky americkej elity.
   Od Rádu templárskych rytierov k spolku Lebka a kosti, Bratislava, 2006, s. 132, 182;
   Woodrow Wilson: Dějiny amerického lidu, 3. diel, 1920, Praha, s. 17; William T. Still:
   Nowy porzadek świata. Odwieczny plan tajnych towarzystw, Poznań, 1995, s. 72
0 E. Nys, c. d., s. 87- 88
1 D. Beresniak, c. d., s. 42
2 P. Fisher: Szatan jest ich Bogiem, s. 58
3 E. Lennhoff- O. Posner, c. d., s. 1054    
4 E. Lennhoff, c. d., s. 153
5 P. Johnson: Zrození moderní doby, s. 498
6 E. Cahill, c. d., s. 25
7 A. Seľaninov, c. d., s. 120
8 E. Lennhoff- O. Posner, c. d., s. 282
9 W. Still, c. d., s. 124
20 P. Fisher: Szatan jest ich Bogiem, s. 29
2 Vilém Sladomel: Svobodné zednářství, 2 diel, s. 47; tiež E. Lennhoff, c. d., s. 170- 171  
22 Katolícke noviny, 2. 1. 1994
23 A. Lassus, c. d., s. 106; Z. Nenezić, c. d., s. 44, 57, 74; V. Ostrecov, c. d., s. 606- 608; J.  
    Cervera, c. d., s. 92; J. Rys, c. d., s. 269; V. Sladomel: Svobodné zednářství, 1. diel., s.
   147; P. Virion, c. d., s. 120; J. Pelczar, c. d., s. 245; E. Cahill, c. d., s. 65, 69; L. Hass:
   Wolnomularstwo w Europie Środkowo- Wschodniej w XVIII i XIX wieke, s. 416- 417;
    J. Rodriguez, c. d., s. 225; O. Platonov: Ťornovyj venec Rossiji. Tajnaja istorija
    masonstva 1731- 1996, s. 394; Literaturnaja gazeta, 4. 4. 1984
24 New Catholic Encyclopedia, c. d., s. 137
25 L. Zamojskij: Masonstvo i globalizm, s. 7; P. Ort, c. d., s. 48; F. Mašlaň: O významu
    a úkolech svobodného zednářství, s. 25; Svobodný zednář, 1927- 1928, s. 7; Kultúrny
    život, 19. 10. 1990; TV oko č. 47/2005; 100+1 č. 2/2006
26 E. Cahill, c. d., s. 90
27 New Catholic Encyclopedia, c. d., s. 137    
28 Sovetskaja Rossija, 9. 9. 1993
29 A. Zwoliński, c. d., s. 79; tiež Jurij Vorobiovskij- Jelena Soloviova: Piatyj angel vostrubil,
   Moskva, 2002, s. 437; tiež J. Cervera, c. d., s. 75
30 J. Cervera, c. d., s. 92; F. Eger: Historia masonerii i innych towarzystw tajnych, c. d., s.  
   301; P. Ort, c. d., s. 48
31 P. Virion, c. d., s. 32- 33, 106; H. Czepułkowski, c. d., s. 78- 79
32 Nový věk, 5. 12. 1911
33 A. Zwoliński, c. d., s. 78
34 P. Karel Chlad: Marie Camachová. První mučednice katolické akce, Olomouc, 1939, s. 8
35 V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 475; tiež www.wlnp.pl/slawni_swiat.htm,
    14. 6. 2005; tiež A. Vinogradov, c. d., s. 144; tiež R. Epperson, c. d., s. 179; tiež J.
    Cervera, c. d., s. 139
36 E. Cahill, c. d., s. 24- 25; A. Vinogradov, c. d., s. 57
37 R. Epperson, c. d., s. 267- 271; tiež P. Villemarest, c. d., s. 21- 22
38 V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 475
39 Svobodný zednář, 1925- 1926, s. 10
40 E. Cahill, c. d., s. 23, 96    
41 W. Still, c. d., s. 181
42 L. Hass: Zasady w godzine próby, s. 32
43 P. Fisher: Szatan jest ich Bogiem, s. 60- 61
44 R. Epperson, c. d., s. 271, 282- 297; J. Fernau, c. d., s. 156, 158- 161
45 P. Fisher: Behind the Lodge Door, s. 223
46 A. N. Gordijenko: Iosif Stalin, Minsk, 1998, s. 274- 278
47 František Vnuk: Katolícka cirkev v 20. storočí na Slovensku a vo svete, Slovensko, 2006,
    s. 151
48 M Rosa č. 11/2001
49 J. Ridley, c. d., s. 233- 235
50 Literaturnaja gazeta, 4. 4. 1984
51 P. Fisher: Szatan jest ich Bogiem, s. 94- 95
52 L. Zamojskij: Za fasadom masonskogo chrama, s. 228- 229; tiež Ch. Andersen, c. d., s. 65
53 V. Messori, c. d., s. 235  
54 V. Bračov: Russkoje masonstvo XVIII- XX vv., s. 76; J. Vorobiovskij- J. Soloviova, c. d.,
    s. 24; H. Pająk, c. d., s. 205; P. Wendling, c. d., s. 160- 161; J. Vinogradov, c. d., s. 394
55 A. Platonov: Ťornovyj venec Rossiji. Dokumenty i materialy, 2. diel, s. 681; H. Pająk, c.
    d., s. 242
56 Zmena č. 2/2004    
57 Zmena č. 2/2004; tiež Dominofórum č. 10/2004
58 P. Fisher: Szatan jest ich Bogiem, s. 20
59 Pravda, Moskva, 7. 5. 1992
60 J. Rodriguez, c. d., s. 94, 263
61 E. Cahill, c. d., s. 39;
62 Svobodný zednář, 1929- 1931, s. 62-63
63 New Catholic Encyclopedia, c. d., s. 137  
64 P. Fisher: Szatan jest ich Bogiem, s. 96- 102
65 Kultúra č. 13- 14/2003
66 H. Pająk, c. d., s. 361- 362; tiež J. Cervera, c. d., s. 78; Kultúra č. 13- 14/2003
67 Literaturnaja Rossija č. 28- 29/1993; Za kulisami vidimoj vlasti, s. 143
68 Literaturnaja Gazeta, 11. 4. 1984
69 www.naszawitryna.pl.ksiazki_90.html, 8. 4. 2005
70 P. Ort, c. d., s. 64
71 D. Beresniak, c. d., s. 61
72 J. B. Čerňak, c. d., s. 225
73 Tim Dedopulos: Svobodní zednáři, Dubaj, 2006, s. 118

Klíčová slova: zednáři  | historie  | ilumináti
6244 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Podpořte nás
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také

FreeGlobe.cz

Italská mafie vyměkla. Bere i homosexuály a syn jednoho z šéfů je...Kolik zatím stála válka proti terorismu peněz i životů?Chtějí zrušit výuku hymny na základních školáchVeganství zachrání naši planetu, tvrdí slavný závodník formule 1. Dostal pádné odpovědi od svých kolegů (+ foto)Švédská vláda ztratila kontrolu nad zemí: 120 pumových útoků za půl roku. Integrace migrantů v praxi

ePortal.cz

V případě, že by se nepodařilo déle sehnat více peněz, činnost Eportalu bude ukončenaV tomto půlbilionovém plánu EU se skrývá naprosto fantastický korupční potenciál...

euPortal.cz

Pro-migračního francouzského aktivistu zamordoval migrant, se kterým spalSpojené národy ovládnuté gender ideologií vyhlašují za politicky nekorektní říkat „manžel“ nebo „manželka“

Eurabia.cz

Vláda Itálie odsouhlasila Kataru ideologickou kontrolu nad muslimskou komunitou ve své zemi ...Před pár dny Česká televize v dětském vysílání vyzvala děti, aby oslavily islám

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

euServer.cz

Skryté záměry pomníkové válkyZdeněk Hřib by Emanueli Moravcovi udělal radost...

ParlamentniListy.cz

Lékař z TOP 09: Chytrá karanténa? Zatím se jeví jen jako marketingové heslo. Mělo by se šetřit. Miloš Zeman a jeho partička – mínus deset procentLiberální řečičky fungují, jen když svítí slunce, myslí si Petr Štěpánek. Novolevičácké třeštění, diktatura menšin. Když herečky s brunátnou tváří vyřvávají o pravdě a lásce...
Aktuálně nejčtenější
Články autora
Průzkum
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny