„Vládnoucí třída má školy a tisk pod palcem. To umožňuje hýbat pocity davů.“ (Albert Einstein)

Svobodní zednáři (21) Nadaný generál Franco vedl povstání proti zednářskému režimu

Autor: Peter Bielik | Publikováno: 21.4.2012 | Rubrika: HISTORIE
Ilustrace

Spočiatku bolo slobodomurárstvo v Španielsku prenasledované. No aj tak si pomerne rýchlo získalo veľa priaznivcov a vplyv. Na tom sa v Španielsku a v jeho kolóniách podieľal najmä popredný minister, veľmajster Aranda, zakladateľ Veľkej lóže Španielska v r. 1767.1 Ten podvodom, sfalšovaním listu predstaveného jezuitov, podnietil kráľa, aby zrušil túto rehoľu. Aranda mal styky s francúzskymi encyklopedistami-slobodomurármi a chválil sa, že zničí Katolícku cirkev.2 To sa malo dosiahnuť aj výukou rôznych bludov v niektorých seminároch a pokusom odtrhnúť španielsku cirkev od Ríma. Tieto kroky však nemali väčší úspech. Síce medzi vyššími spoločenskými vrstavami sa rozšírila nevera a nemorálnosť, no prevažná väčšina duchovenstva i ľudu ostala verná Katolíckej cirkvi.2 Aranda sa svojho cieľa nedožil, iba svojho politického pádu, čím sa pôsobenie slobodomurárstva utlmilo. K oživeniu jeho činnosti došlo v r. 1808 v dôsledku Napoleonovej okupácie Španielska. Kým jeho ľud povstal proti okupantom, slobodomurári ich podporovali.4 Za španielskeho kráľa bol dosadený Napoleonov brat, slobodomurár Jozef, jeho ministrami sa stali slobodomurári Azanza, Argüelles atď.

Oslabenie Španielska, spôsobené okupáciou a bojom proti nej, využili slobodomurári v španielskych zámorských územiach v Latinskej Amerike na odtrhnutie týchto území od Španielska. Mnohí z vodcov, ktorí nebojovali za slobodu, ale za nezávislosť od Španielska, boli združení v lóži Lautaro v Londýne. Tú založil v r. 1796 Miranda, popredný bojovník za samostatnosť Venezuely. Aj v Buenos Aires bola v r. 1807 založená lóža San Juan de Jeruzalem, v ktorej sa schádzali osoby bojujúce za nezávislosť. San Martín, popredný povstalec za nezávislosť Argentíny a Chile, bol dokonca slobodomurárskym veľmajstrom.5 Veľkú Kolumbiu vytvoril násilne slobodomurár Bolívar, Chile slobodomurár O´Higgins, povstanie v Mexiku viedol slobodomurár Hidalgo6, povstaleckým veliteľom v Bolívii bol slobodomurár Sucre7 atď. Mirandu v jeho revolučnej činnosti finančne podporovala anglická vláda, ktorá zároveň napriek svojmu oficiálnemu zákazu tolerovala nábor žoldnierov pre povstalcov a z Anglicka boli povstalcom dodané veľké zásielky zbraní na úver. Pretože len malá časť miestneho obyvateľstva podporovala povstaleckých slobodomurárskych vodcov, tí ho násilím nútili pridať sa k nim. Boli krutí, ich najvýznamnejší predstaviteľ Bolívar vraždil kňazov a iné skupiny obyvateľstva. Rušil kláštory a obohacoval sa ich majetkom, takže sa stal milionárom. Snažil sa získať si verejnú mienku tak, že zverejňoval vyfabrikované „dokumenty“ o protivníkovi, ktoré ho vykresľovali v nepriaznivom svetle. Dychtil po neobmedzenej moci. Hoci po víťazstvách mal silné postavenie, vyvolal voči sebe taký odpor, že bol donútený odstúpiť.8 V novovytvorených štátoch získalo slobodomurárstvo veľký vplyv. Jeho členovia z lóže Lautaro pokračovali bez prerušenia vo svojich revolučných aktivitách v Južnej Amerike v 19. a 20. st. Táto lóža neustále ovplyvňovala politiku Mexika.9 V týchto štátoch sa slobodomurárstvo okrem vyvolávania prevratov, vojen a boja proti katolicizmu prejavilo najmä obrovskou chamtivosťou a skorumpovanosťou politikov, a tým aj veľkou sociálnou nespravodlivosťou10 Tieto štáty sa nestali skutočne samostatnými: najskôr sa dostali pod silný vplyv Anglicka a neskôr USA. Mnohé diktátorské režimy Latinskej Ameriky prežívajú vďaka pomoci svojich severoamerických slobodomurárskych susedov a „bratov“.11

Cudzinou dosadený slobodomurársky režim síce v Španielsku zvrhli a kráľ Ferdinand VII. slobodomurárstvo zakázal, ale napriek zákazu zostalo silné a prejavilo sa početnými povstaniami a revolúciami v nasledujúcich desaťročiach. Po viacerých neúspešných slobodomurárskych pokusoch v r. 1820 lóža v Cádize vyvolala vzburu v expedičnom zbore, ktorý mal obnoviť španielsku vládu v Južnej Amerike. Viedol ju slobodomurár Riego. Bola podporovaná anglickým a americkým zlatom a peniazmi Židov z Gibraltaru. Vzbura sa rozšírila aj do ďalších miest a skončila sa po niekoľkých mesiacoch úspechom. Riego sa stal veľmajstrom, prijala sa liberálna ústava, liberálna vláda schválila zákon o zhabaní cirkevného majetku a zákaz reholí. Nový režim odstránila francúzska intervencia a Riega popravili.12 Počas epidémie cholery v r. 1834 slobodomurári v Madride podnietili útoky na kláštory a vraždenie mníchov lžou, že otrávili studne. Použili tú istú lož, ako na Slovensku v r. 1831. V r. 1835 lóže v Zaragose, v Barcelone a inde podnietili vylúpenie a vypálenie kláštorov.13 V Madride vtedy zahynulo asi 100 rehoľníkov. V r. 1854 v Španielsku vypukla revolúcia, zosnovaná užším výborom ústrednej madridskej lóže.14 Keď kráľovná Izabela dala svojej vláde katolícku povahu a prisľúbila pápežovi významnú vojenskú pomoc pre prípad napadnutia, v r. 1868 v dôsledku vojenského sprisahania vypukla revolúcia. Na jeho čele boli slobodomurári Prim, Sarano a Topete.15 Revolúcia vyniesla slobodomurára Amadea Savojského v r. 1870 na kráľovský trón.16 V r. 1873 však veľmajster Zorilla odstránil tohto kráľa a Španielsko sa stalo republikou.

V tomto období slobodomurári zohrali významnú úlohu pri osamostatnení posledných španielskych zámorských území v Ázii a Amerike. K nim patrili poprední činitelia boja za nezávislosť Kuby C. Garcia-Iniguez, A. Lopez, N. Valdes a J. Martí, vodca povstania v r. 1895, podporovaného z USA.17 Lóže koncom 19. st. vyvolali povstanie proti Španielsku aj na Filipínach18, ktoré viedli slobodomurári Aguinaldo a Rizal.19 Keďže tieto pokusy boli neúspešné, o osude týchto území rozhodol zahraničný vojenský zásah. Do boja proti Španielsku sa zapojili USA, čo organizovala elitná lóža Skull and Bones.20 Významným medzníkom k vojne bolo zničenie vojnovej lode USA Maine výbuchom v havanskom prístave, pričom zahynulo takmer 300 členov jej posádky. Hoci sa podiel  Španielska na tom nedokázal, nasledoval rýchly spád udalostí. Zničenie lode sa stalo súčasťou mohutnej štvavej kampane tlače USA proti Španielsku, ktorá si vymýšľala španielske zločiny voči obyvateľom Kuby. Snahu Španielska o riešenie sporu pokojnou cestou USA odmietli. Výrazne sa na tom podieľal slobodomurár prezident McKinley21, ktorý snemu zatajil, že Španielsko v poslednú chvíľu pred vyhlásením vojny kapitulovalo pred všetkými americkými požiadavkami.22

Výsledkom víťaznej vojny USA bolo aj odtrhnutie týchto území od Španielska. Kuba sa stala formálne samostatným štátom s prezidentom slobodomurárom T. Palmom23, ktorého podporovali USA. Na Filipínach sa USA stretli s ozbrojeným odporom miestneho obyvateľstva. Jeho potláčanie trvalo niekoľko rokov a vyžiadalo si státisíce mŕtvych. V okupovanej krajine uskutočnili USA odluku štátu od cirkvi a poštátnili školstvo.

So značným časovým odstupom po tejto vojne sa dokázalo, že loď zničil výbuch z vnútra lode, t. j. bez zavinenia Španielska. V r. 1962, keď USA zvažovali ďalší útok na Kubu, jeden člen ich vlády navrhol, aby použili ako zámienku ten istý scenár, aký už raz použili v r. 1898: tajný teroristický čin voči sebe samým, čím zároveň uviedol pôvodcov výbuchu. Podobné osočujúce zámienky v tlači a medzi politikmi USA sa objavili pri útočných vojnách voči iným krajinám aj koncom 20. a začiatkom 21. st., keď prezidentmi USA boli tiež členovia lóže Scull and Bones.

Slobodomurárske vzbury v Španielsku pokračovali aj v 20. storočí. V júli 1909 v Barcelone vypuklo povstanie vedené slobodomurárom Franciscom Ferrerom, členom Veľkého východu Francúzska. Za 2 dni povstalci zničili a vypálili  97 budov, z ktorých 76 boli katolíckymi kostolmi, kláštormi, kaplnkami a charitatívnymi inštitúciami. Pritom zabili 102 ľudí, znásilnili mníšky, z hrobov vybrali telá 38 rehoľníčiek a nechali ich ležať na uliciach.24 V 20. rokoch do Španielska prenikli komunistickí agitátori vyslaní a platení ZSSR, ktorých slobodomurári podporovali. 12. 4. 1931 sa v Španielsku konali miestne voľby. Hneď po ich skončení navštívil kráľa Alfonza XIII. predseda  Revolučného výboru, slobodomurár Alcalá Zamora. Tvrdil mu, že má v rukách výsledky volieb, podľa ktorých vyhrali republikáni a požiadal ho, aby odstúpil. Kráľ, aby ušetril krajinu od krviprelievania, opustil Španielsko. O dva dni sa Revolučný výbor pretvoril na 11- člennú dočasnú vládu, ktorej 8 členov bolo slobodomurármi a bola vyhlásená republika.25 No po zaslaní volebných výsledkov z vidieka sa ukázalo, že v prevažnej väčšine sídiel zvíťazili monarchisti.

Nový režim sa prejavil typickým slobodomurárskym rukopisom: odlukou cirkvi od štátu, odstránením rehoľníkov zo školského vyučovania, miestnym vypaľovaním kostolov a kláštorov a vraždením duchovných osôb. Tých slobodomurárov, ktorí sa dostali do verejných úradov, Veľkých východ Španielska  v r. 1932 upozornil vo svojom oficiálnom tlačovom orgáne, že dostanú slobodomurárske smernice, ktorými sú povinní sa riadiť. K ich lepšiemu presadzovaniu v lóžach rôznych stupňov budú zriadené osobitné útvary.26

Pre cirkev i spoločnosť sa situácia zhoršila po februári r. 1936, keď podvodom a terorom vo voľbách získali väčšinu poslaneckých kresiel v parlamente ľavicové strany spojené do tzv. Ľudového frontu. Rozhodujúce postavenie v ňom mali slobodomurári a komunisti. Voliči sa vtedy vo volebých miestnostiach preukazovali daňovými lístkami. Tie Ľudový front dal nelegálne vytlačiť, rozdal ich svojim členom a poslal ich voliť skoro ráno i za tých ľudí, o ktorých sa domnieval, že nie sú jeho stúpencami. Títo, keď prišli do volebných miestností, boli upozornení, že už odvolili. Iní možní odporcovia Ľudového frontu sa zo strachu nezúčastnili volieb. Ďalším prípadným odporcom jednoducho násilím zabránili zúčastniť sa volieb27, vrátane žien, ktoré nosili krížik alebo medailu. Hlasy za nich odovzdávali členovia Ľudového frontu. „Volili“ i mŕtvi. Na mnohých miestach sa priamo falšovali výsledky.28 Napriek podvodom a násiliu Ľudový front získal len menšinu hlasov, no v dôsledku volebného zákona získal väčšinu kresiel v parlamente. Po voľbách nemalo význam sťažovať sa na ich priebeh. Asi polovicu členov vlády tvorili slobodomurári, vrátane jej predsedu Caballera, člena madridskej i parížskej lóže a asi tretinu poslancov v sneme.29

Vláda Ľudového frontu sa prejavila hospodárskym rozvratom, protikatolíckym besnením, politickým násilím: takmer každý deň vyhlásili generálny štrajk, vypálili kostol a zavraždili aspoň jedného príslušníka politickej opozície. Ľudový front zavraždil aj Calva Sotelu, jedného z vodcov opozície. Vláda tak stratila zákonnosť nielen spôsobom príchodu k moci, ale aj jej napĺňaním.

Vražda Sotelu sa stala podnetom na vojenskú vzburu v júli 1936. Medzi vodcami povstalcov bolo aj niekoľko slobodomurárov. Tí však nekonali v súlade s celkovou slobodomurárskou líniou a vedením slobodomurárstva boli nazvaní zradcami. Vodcom povstania sa dodatočne stal všestranne nadaný generál, katolík Franco. V septembri 1937 veľmajster slobodomurárstva v Španielsku, Gonzales, obrátil sa s výzvou na slobodomurárov celého sveta, aby pomohli vláde Ľudového frontu. Výzva mala odozvu: napr. vo Francúzsku uskutočnili 240 zhromaždení a iných akcií v prospech Ľudového frontu, lóže vo Francúzsku a v Anglicku sa podieľali na dodávkach zbraní ľavicovému režimu. Istá skupina zahraničných slobodomurárov bojovala na strane Ľudového frontu v tzv. interbrigádach. Existovala dokonca osobitná slobodomurárska brigáda Synovia Hiramovi. Veliteľom všetkých interbrigád bol slobodomurár André Marty. Na území ovládanom Ľudovým frontom sa uzákonili rozvody a potraty, v školách sa zrušilo vyučovanie náboženstva. Predstavitelia a stúpenci tohto režimu zničili asi 17 000 kostolov, zavraždili vyše 50 000 ľudí, z toho aspoň polovicu z náboženských dôvodov. Z nich bolo asi 7 000 kňazov, rehoľníkov a rehoľníc, neraz zabitých po veľmi krutom mučení. O týchto zločinoch svetové masmédiá sprisahanecky mlčali. K podnieteniu útokov na kláštory opäť slúžila lož, použitá pred storočím, no v istej obmene: že mníšky rozdávali otrávené cukríky deťom. 

Už počas občianskej vojny Franco označil slobodomurárstvo za hlavné nešťastie Španielska. V r. 1939 povstanie zvíťazilo a Franco sa stal hlavou štátu. Na preskúmanie činnosti zakázaného slobodomurárstva a komunizmu vytvoril osobitný tribunál, ktorý jestvoval vyše 20 rokov. Výsledky jeho činnosti využil na napísanie početných článkov v novinách odhaľujúcich slobodomurárstvo. Tie dodatočne pod pseudonymom vydal v knihe Masoneria (Slobodomurárstvo). Po Francovej smrti bola vydaná pod jeho vlastným menom.

Po ťažkých rokoch obnovy krajiny, zničenej občianskou vojnou, Španielsko zažilo značný hospodársky rozmach, ktorý bol sprevádzaný snahou dodať mu aj sociálny rozmer. Na konci Francovho života sa zintenzívnila opozícia proti nemu, čo pripisoval pôsobeniu slobodomurárstva. Len v samotnom Španielsku tajne pôsobilo 300 slobodomurárov, ktorí zastávali významné funkcie v administratíve. Ďalší žili v emigrácii. V r. 1979 bolo slobodomurárstvo opäť uzákonené a za niekoľko rokov už boli vo Španielsku tisíce jeho členov v politických stranách, v administratíve a vo vojsku.30

v příštím díle: Slobodomurárstvo v Taliansku

převzato z knihy Petera Bielika "Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby", kapitola "Slobodomurárstvo v Španielsku"

 

čtěte také:

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (1) Čo je to slobodomurárstvo?

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (2) Organizácia slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (3) Slobodomurárstvo a satanizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (4) Slobodomurárstvo a katolicizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (5) Slobodomurárstvo a nekatolícke kresťanstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (6) Slobodomurárstvo a židovstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (7) Vstup do slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (8) Hodnostný postup a opustenie slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (9) Pôsobenie slobodomurárstva vo svojom vnútri

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (10) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (1/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (11) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (2/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (12) Slobodomurárstvo a socializmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (13) Cesta k totalitnej svetovláde

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (14) Slobodomurárstvo v Anglicku

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (15) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 1/2

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (16) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 2/2

Svobodní zednáři (17) Vyprovokovali obě války, stáli u zrodu nacismu

Svobodní zednáři (18) Polskou Solidaritu založili zednáři. Vyměnili režim a rozkradli zemi

Svobodní zednáři (19) Salazarovo dědictví zničili zednáři až v roce 1974. Od té doby jejich vliv roste

Svobodní zednáři (20) Jak zednáři svrhávali cara v Rusku

poznámky:

1 E. Lennhoff- O. Posner, c. d., s. 84; E. Lennhoff, c. d., s. 143
2 C. Rodriguez, c. d., s. 84, 129
3 F. Eger: Historia masonerii i innych towarzystw tajnych, s. 148
4 J. Rodriguez, c. d., s. 198        
5 E. Lennhoff, c. d., s. 149- 150
6 L. Zamojskij: Za fasadom masonskogo chrama, s. 172; E. Lennhoff- O. Posner, c. d. , s.
  203, 271, 695; J. Ridley, c. d., s. 191, 193- 194
7 J. Cervera, c. d., s. 62
8 Paul Johnson: Zrození moderní doby, Brno, 1998, s. 487- 502; K. Kubeš: Se štítem pravdy,
  s. 65
9 J. Ridley, c. d., s. 238- 241
10 Výhledy náboženské, kultúrní, sociální, Olomouc, 1940, s. 468- 469
11 Z. Nenezić, c. d., s. 54
12 J. Rodriguez, c. d., s. 130; E. Lennhoff- O. Posner, c. d., s. 1314, 1484- 1485; J. Ridley, c.
    d., s. 195- 197
13 J. Rodriguez, c. d., s. 85- 86, 172- 173
14 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 1. diel, s. 213
15 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s. 133
16 E. Lennhoff, c. d., s. 144
17 J. Ridley, c. d., s. 241; tiež A. Zwoliński, c. d., s. 79
18 J. Pelczar, c. d., s. 256
9 E. Lennhoff- O. Posner, c. d., s. 27, 1324
20 A. Sutton: Kak orden organizujet vojny i revoľuciji, s. 30, 32; tiež Peter
   Wendling: Neomylní, Bratislava, 1999, s. 160- 163; M Rosa č. 11/2001
2 Z. Nenezić, c. d., s. 54; J. Ridley, c. d., s. 235; R. Epperson, c. d., s. 143; J. Rys, c. d., s. 348
22 Ferdinand Lundberg: 60 rodin, které vládnou Americe, Praha, 1950, s. 68
23 Z. Nenezić, c. d., s. 64
24 E. Cahill, c. d., s. 23- 24
25 A. Vinogradov, c. d., s. 136- 137
26 J. Rys, c. d., s. 321- 322
27 Antonín J. Kožíšek: Zakrvácené arény, Brno, 1938, s. 63
28 José Marcelo: Rytieri kríža (Pravda o Španielsku), Bratislava, 1937, s. 6; tiež Konrád
    Maria Kubeš: Sbírka homiletických příkladů, 3. diel, Velehrad, 1948, s. 262
29 Meždunarodnaja žizň č. 5/1994, s. 140
30 A. Vinogradov, c. d., s. 136- 141; A. Kožíšek, c. d., s. 64- 169; Paul Johnson: Dějiny
    dvacáteho století, Praha, 1991, s. 319- 323; J. Cervera, c. d., s. 68, 78- 79; J. Ridley, c. d.,
    s. 236- 237; J. Rys, c. d., s. 322; P. Ort, c. d., s. 51; Lidové listy, 6. 4. 1943

Klíčová slova: zednáři  | historie  | ilumináti
5145 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Podpořte nás
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také

FreeGlobe.cz

Italská mafie vyměkla. Bere i homosexuály a syn jednoho z šéfů je...Kolik zatím stála válka proti terorismu peněz i životů?Chtějí zrušit výuku hymny na základních školáchVeganství zachrání naši planetu, tvrdí slavný závodník formule 1. Dostal pádné odpovědi od svých kolegů (+ foto)Švédská vláda ztratila kontrolu nad zemí: 120 pumových útoků za půl roku. Integrace migrantů v praxi

ePortal.cz

V případě, že by se nepodařilo déle sehnat více peněz, činnost Eportalu bude ukončenaV tomto půlbilionovém plánu EU se skrývá naprosto fantastický korupční potenciál...

euPortal.cz

Pro-migračního francouzského aktivistu zamordoval migrant, se kterým spalSpojené národy ovládnuté gender ideologií vyhlašují za politicky nekorektní říkat „manžel“ nebo „manželka“

Eurabia.cz

Vláda Itálie odsouhlasila Kataru ideologickou kontrolu nad muslimskou komunitou ve své zemi ...Před pár dny Česká televize v dětském vysílání vyzvala děti, aby oslavily islám

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

euServer.cz

Skryté záměry pomníkové válkyZdeněk Hřib by Emanueli Moravcovi udělal radost...

ParlamentniListy.cz

Lékař z TOP 09: Chytrá karanténa? Zatím se jeví jen jako marketingové heslo. Mělo by se šetřit. Miloš Zeman a jeho partička – mínus deset procentLiberální řečičky fungují, jen když svítí slunce, myslí si Petr Štěpánek. Novolevičácké třeštění, diktatura menšin. Když herečky s brunátnou tváří vyřvávají o pravdě a lásce...
Aktuálně nejčtenější
Články autora
Průzkum
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny