„Vládnoucí třída má školy a tisk pod palcem. To umožňuje hýbat pocity davů.“ (Albert Einstein)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (11) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (2/2)

Autor: Peter Bielik | Publikováno: 11.2.2012 | Rubrika: HISTORIE
Ilustrace

Najmä oblasť umenia sa slobodomurárstvo snaží zneužiť na demoralizáciu najširších vrstiev obyvateľstva. Už v r. 1838 napísal jeden z významných slobodomurárov v Taliansku, známy pod pseudonymom Vindice: „Nikdy neprestaňme znemravňovať ľud...urobme, aby sa medzi ľudom neresti postupne množili a šírili. Ľudia musia všetkými piatimi zmyslami neprávosti vdychovať i vpíjať až do úplnej sýtosti. Svet je vždy pripravený prijať náuky necudné a oplzlé“. Z toho je zrejmé, odkiaľ ide záplava pornografie, či už pod zámienkou umeleckého diela alebo aj bez tejto zámienky.

V románoch alebo filmoch sa intenzívne propagujú mimomanželské vzťahy a iné závažné prestúpenia Desatoru. Nielenže že ich predstavujú ako prípustné, ale mravné konanie predkladajú ako nesprávne, zastaralé. Kvôli väčšej účinnosti sú predstavované osoby, pre ktorých je samozrejmosť prestupovanie Desatora, líčené ako kladné postavy s ušľachtilými motívmi. Takéto pseudoumelecké diela sú slobodomurárskou reklamou často propagované ako vysoko umelecké, ich pôvodcovia sú zahŕňaní cenami. Obdobne sú presadzované protináboženské, predovšetkým protikatolícke diela. V nich sa najmä predstavitelia cirkevnej hierarchie, otvorene alebo skryto zosmiešňujú, potupujú, osočujú. Odporcovia cirkvi sú zasa líčení ako nositelia pokroku. Na horlivosť slobodomurárov v tejto oblasti poukazuje ich konanie v časoch začiatku vynájdenia nového, veľmi účinného propagandistického prostriedku- filmu. Keď vo Francúzsku v tom čase, po 1. sv. vojne, neboli propagandistické protináboženské filmy, tamojší slobodomurári sa ich rozhodli doviesť zo ZSSR. Na oprávnené ohradenie sa ľudí so zdravým úsudkom voči demoralizácii, alebo postihnutých osočením, sa opäť odpovedá útokmi a výsmechom, že sú spiatočníkmi, že chcú obmedzovať slobodu umeleckej tvorby, zavádzať cenzúru, klerikalizmus atď. Niekedy takéto diela neútočia priamo na vieru a mravy, ale nenápadne podporujú také chápanie života, ktoré je s nimi v rozpore. Pre ich nie zrejmý rozpor s katolicizmom a zdanlivé klady, mnohí katolíci nepostihnú ich nebezpečenstvo a pokladajú ich za užitočné. Zvlášť v Taliansku na mládež takto vplývala kniha Srdce od Edmonta De Amicisa, slobodomurára v Turíne. Je podobou evanjelia, ale zbaveného podstaty a základu. Namiesto viery v Krista sa zakladá na viere v humanitu a pokrok. Svätcov v nej zastupujú „otcovia vlasti“ Cavour, Garibaldi, Mazzini, Viktor Emanuel (slobodomurári), Desatoro a blahoslavenstvá nahrádzajú dobré city, na ktorých sa všetci zhodnú a pod. Slobodomurársky vplyv sa prejavuje aj vo fantastickej literatúre alebo v literatúre typu science fiction. Podľa značnej časti tejto literatúry nedostatky tohto sveta nemajú morálnu povahu, nie sú spôsobené dedičným hriechom. Nie je potreba vykúpenia, nie je potrebná cesta osobného sebazáporu a trpezlivé znášanie osobného kríža. Problémy sveta sú vraj v nedostatku poznania. To vraj vyrieši rozvoj vedy a techniky, ktoré sprostredkujú aj vymyslení mimozemšťania. Ľudstvo nejako samočinne dôjde k pokoju, blahobytu a k akejsi nesmrteľnosti.

Slobodomurárstvo vyhlasuje nezlučiteľnosť vedy a zjaveného náboženstva, ktoré má nahradiť viera v spásonosnosť toho, čo slobodomurárstvo označuje za vedu. Do takto ospevovanej „vedy“ sa vošli všetky hlúposti vypovedané proti mravnosti, Bohu a dôstojnosti človeka. Pretože veda spoznávaná rozumom a zjavené náboženstvo sú iba dvoma oblasťami pravdy, medzi nimi nemôže byť rozpor. A tak slobodomurárstvo útok na vieru spája s útokom na vedu. V tejto snahe používa odbornú terminológiu, využíva, či zneužíva autoritu a postavenie tých, ktorí sú pokladaní za vedcov. Zvláštny dôraz venuje na spochybnenie prvého veršu sv. Písma. Preto propaguje evolučné teórie s takým výkladom, ktoré vylučujú Boha zo stvorenia. Tie v rozpore s rozumom predpokladajú účinky bez príčiny, sú nedokázané, nezohľadňujú prírodné zákony, sú v rozpore so skutočnosťami, vedú k vzájomne nezlučiteľným tvrdeniam a vychádzajú z takej náhody, ktorá sa vymyká akejkoľvek predstave. Už krátko po zverejnení nedokázanej, špekulatívnej Darwinovej teórie o premene jedného druhu organizmu na iný druh vplyvom prostredia, mních Mendel, dôsledne idúc vedeckou cestou opakovaných pokusov, dokázal, že táto predstava je nepravdivá. Avšak jeho významné vedecké dielo, ktorým Mendel založil nové vedecké odvetvie- genetiku, bolo spočiatku v odbornom svete ignorované. Bez ohľadu na rozpory Darwinovej teórie s vedou, vieru v túto teóriu nanútili do školstva ako povinný výklad sveta. K jej nedostatkom patrí aj neschopnosť odborne vysvetliť viaceré základné veci: vznik života, takisto súčasný vznik obrovského množstva živočíšnych druhov ako samec a samička, čo bolo nutné k tomu, aby nenastal ich zánik už v prvom pokolení. Takisto neobjasnila súčasný vznik rozdielnych organizmov, ktoré sa navzájom nutne potrebujú, napr. včely a nimi opeľované rastliny. Napriek početným skamenelinám sa nenašli nijaké druhy s prechodnými orgánmi (ktoré by boli pre nich príťažou), ani prechodné organizmy, napr. medzi zvieraťom a človekom. Preto sa stúpenci tejto teórie uchyľovali k falšovaniu. Slabiny Darwinovej teórie neodstránila ani jej neskoršia obmena- snaha vysvetliť vývoj organizmov génovými mutáciami: pokusy v tomto smere boli tiež neúspešné. S rozvojom vedy sa zisťuje čoraz viac rozporov medzi vývojovou teóriou a skutočnosťou. K nim patria napr. zmena intenzity magnetického poľa Zeme, množstvo ropy prirodzene unikajúcej do oceánov, pribúdanie hélia do atmosféry, zmenšovanie objemu Slnka, množstvo meteorického prachu na Zemi a Mesiaci atď., ktoré poukazujú na oveľa nižší vek vesmíru, než aký by mal mať podľa vývojovej teórie. Zvlášť ju zbavujú dôveryhodnosti početné, dobre dokumentované nálezy jestvovania a činnosti rozumného človeka v tých geologických vrstvách, v ktorých by sa podľa tejto teórie vôbec nemali nachádzať: stopy človeka spolu so stopami dinosaura alebo s pozostatkami trilobita údajne starých vyše 400 miliónov rokov, predmety v pevných horninách ako kladivo v pieskovci zhotovené človekom. A čo sa týka vzniku života, len na vytvorenie jediného génu v prírode, čo je pre život nutným, no nie postačujúcim predpokladom, treba reťazec minimálne 6 miliónov článkov aminokyselín zoradených v presnom poradí za sebou. Matematická pravdepodobnosť náhodného vzniku jediného génu je 1 : 4 x 10ą şşş şşş, čo je krajne nepravdepodobné aj v rámci celého vesmíru. Propagáciou vývojových teórií chce slobodomurárstvo vzbudiť aj nádej, že v dôsledku vývoja sa človek v budúcnosti stane dokonalý, podobný Bohu. Slobodomurárstvo sa tiež snaží ovládnuť poznanie minulosti ľudstva, aby ju ľudia hodnotili podľa jeho želania. Preto značná časť historikov sú slobodomurári a značná časť ostatných dôverčivo opakuje ich sugestívne podané rozprávky, v ktorých sa jedny fakty zamlčujú a druhé prekrúcajú , alebo sú jednoducho iba drzými lžami, urážajúcimi pravdu. Značný dôraz sa kladie na vzbudenie dojmu, že obdobie, v ktorom Katolícka cirkev mala najväčší vplyv- stredovek, bolo obdobím temna. Pritom skutočnosť je opačná. Napr. človek, počatý v stredovekej Európe, mal oveľa vyššiu možnosť nezomrieť násilnou smrťou, ako v súčasnosti. Najtemnejším v dejinách bolo 20. storočie: s dvoma svetovými vojnami, opakovanými genocídami, masovým vraždením detí už pred narodením atď. Značný vplyv má slobodomurárstvo aj na katedrách politických vied.

Ak slobodomurárstvo nedosiahne svoje ciele svojím najvýznamnejším spôsobom: dlhotrvajúcim šírením istých ideí, potom sa ich snaží dosiahnuť aj pomocou násilia. Pike uviedol, že ak bude treba, svoje ciele bude presadzovať aj so zbraňou, t. j. prostredníctvom pučov, vzbúr, povstaní, revolúcií, vojen, neraz pripravovanými desaťročia dopredu. Na týchto násilnostiach sa podieľa aj ideovým podnetom, napr. podľa buletinu Veľkého orientu Belgicka z r. 1876, je slobodomurárstvo dielňou revolučných ideí. No ono je nielen dielňou ideí, ale aj liahňou násilníkov. Takmer všetky revolúcie a vzbury v období po revolúcii vo Francúzsku v r. 1789 mali slobodomurársky pôvod. V prípade ich úspechu bolo pravidlom, že do najvýznamnejších funkcií sa dostali prevažne alebo výlučne slobodomurári, hoci v spoločnosti predstavali len malú menšinu. Je príznačné, že tomuto významnému javu nevenujú pozornosť ani špecializovaní historici a politológovia.

Najrozmanitejšie slobodomurárske činnosti sú rozdúchavané a podporované peniazmi. Nimi sa výrazne ovplyvňujú a kontrolujú takmer všetky oblasti života. Keďže slobodomurári ovládajú svetové financie, majú tak výrazný vplyv na svetové dianie. Navyše, podľa slobodomurára Papusa, neznámi významní finančníci pre svoje znalosti spoločenských problémov stoja oveľa vyššie ako chvastaví politici. Títo finančníci vyvíjajú činnosť v súlade s okultistickými zásadami spoločenskej organizácie starovekého Egypta.
K úspechom slobodomurárstva viac ako jeho vlastná organizácia napomáhajú tie organizácie, ktoré slobodomurári tajne riadia, tzv. nedokonalé slobodomurárstvo. Tieto spolky sú veľmi rozmanité. Pozostávajú buď úplne zo slobodomurárov (rôznych organizácií a hodností) alebo len čiastočne. Pôsobia tajne i verejne. Najväčší vplyv má slobodomurárstvo na tajné spoločnosti, lebo je priamo alebo nepriamo vodcom všetkých z nich. Niekedy tieto spolky používajú symboliku, odvodenú zo slobodomurárstva, niekedy nepoužívajú nijakú symboliku. Sú to spolky najrozmanitejšieho zamerania: dobročinného, vzdelávacieho, športového, umeleckého, odborárskeho atď. Časť týchto spolkov slobodomurári zakladajú sami. A ak ich nezaložili, snažia sa ich dodatočne ovládnuť postupným prenikaním svojich členov do ich vedenia, až v ňom nadobudnú väčšinu, hoci celkove v danom spolku môžu tvoriť nepatrnú menšinu. Aj v prípade navonok dobrého cieľa chcú prostredníctvom týchto spolkov uskutočniť nejakú zvláštnu časť alebo prvok zo svojho protikresťanského programu, napr. sekularizmus, interkonfesionalizmus, strach z údajného preľudnenia Zeme. Ich vplyv sa výrazne prejavuje v medzinárodných organizáciách, napr. v združení podnikateľov- Rotary kluby, v združení  predstaviteľov jednotlivých profesií- Lions kluby, v zdanlivo kresťanských organizáciách YMCA a YWCA. Rotary a Lions kluby založili americkí slobodomurári Paul Harris a Melvin Jones. YMCA a YWCA miesto kríža majú ako znak slobodomurársky trojuholník, presadzujú náboženský indiferentizmus a odmietanie cirkevného života. Slobodomurári založili aj OSN, tzv. Ligu ľudských práv, tzv. plánované rodičovstvo atď.  Pobočka „plánovaného rodičovstva“ na Slovensku- Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu, podporuje umelú antikoncepciu, sterilizáciu, potraty. Slobodomurárstvo na presadzovanie svojich cieľov využíva aj nadácie. Podobne zakladá a vedie rôzne výbory. Snaží sa preniknúť aj do katolíckych spolkov, a preto sa môže stať, že tie schvaľujú prenasledovanie katolíckeho biskupa.

K týmto spolkom patria aj politické strany. Podľa slobodomurárskeho vyjadrenia, má byť slobodomurárstvo paňou a nie slúžkou politických strán. Na ich činnosť pôsobí niekoľkými spôsobmi: zakladá ich a dáva im ich jadro, dáva im zameranie a koordinuje činnosť týchto strán v prípade potreby. Ak aj slobodomurárstvo politické strany nezaložilo, aj tie sa snaží preniknúť svojimi členmi, presadiť v nich svoju ideológiu, ovládnuť ich vedenie a tak usmerňovať ich činnosť. To sa týka aj kresťanských politických strán, napr. v r. 1904 sa v Taliansku pokúšal založiť kresťanskú stranu slobodomurár R. Murri. V prípade úspechu tak slobodomurárstvo dosiahne, že ani tieto strany nepostupujú dôsledne v kresťanskom duchu. Pretože chce viesť parlamenty, jeho vedenie v prípade potreby môže dávať inštrukcie slobodomurárskym poslancom, ako majú hlasovať a kontrolovať ich činnosť. Formálna demokracia sa dá zo zákulisia rôznymi spôsobmi výrazne ovplyvňovať a zároveň ňou sa dá utajovať skutočných vládcov spoločnosti. V prípade nespokojnosti obyvateľstva sú tak uchránení pred jeho hnevom. So sebe vlastnou pokryteckosťou slobodomurárstvo navonok označuje demokraciu za rovnosť príležitostí pre všetkých, a tým za vládu ľudu. No na druhej strane ju hneď porušuje skrytým, no výrazným uprednostňovaním svojich kandidátov pred ostatnými členmi spoločnosti. Tento spôsob napomáha tomu, aby aj nepatrná menšina slobodomurárov získala rozhodujúci vplyv na dianie v spoločnosti. Vo voľbách v početnej, neraz mnohomiliónovej spoločnosti, si voliči za svojich zástupcov vyberajú ľudí, ktorých osobne nepoznajú. Či sa vôbec oboznámia s kandidátmi a aký obraz o nich si vytvoria, to do značnej miery závisí od masmédií. Tie ho môžu výrazne vylepšiť alebo zhoršiť oproti skutočnosti. Týmto spôsobom sa môžu výrazne ovplyvňovať aj voľby do funkcií v samotných stranách. Že rozhodujúce masmédiá sledujú protikresťanské ciele, to vidno už z ich obsahu. Takisto na volebnú kampaň alebo na činnosť politických strán treba značné množstvo peňazí. Obvykle nepochádzajú od daných kandidátov alebo z príspevkov radových členov politických strán, ale od bohatých súkromníkov. Tí tiež obvykle nie sú kresťanskej orientácie. Navyše slobodomurárskym kandidátom k úspechu vo voľbách často pomáhajú lákavé sľuby, ktoré však po zvolení nesplnia. Ak sa takýmito politikmi voliči znechutia, v ďalších voľbách sa priklonia k iným, no tiež k slobodomurárskym kandidátom. Neúspešným kandidátom ich druhovia v rámci slobodomurárskej solidarity zabezpečia inú výhodnú funkciu. Obvykle nádeje voličov sklamú aj novozvolení zástupcovia, a preto v nasledujúcich voľbách často volia predošlých alebo nových slobodomurárskych kandidátov. Tým sa vytvára uzavretý kruh. Tzv. politická pluralita a možnosť výberu v skutočnosti značí, že spoločnosť má neustále slobodomurársku vládu, iba iného druhu. Možnosť výberu svojich predstaviteľov spoločnosťou mimo svojich členov slobodomurárstvo odmieta. Napr. podľa buletinu Veľkého východu Francúzska z r. 1893, osoby, ktoré vytvárajú vládu, buď majú byť slobodomurármi alebo majú byť zbavené moci, čiže slobodomurárstvo je v skutočnosti diktátorské, netolerantné. Pre zámery slobodomurárstva nie je prekážkou, ak organizácie pod jeho vplyvom sú vo vzájomnej opozícii. Dokonca nepokoje v spoločnosti sú pre slobodomurárstvo žiadúce, lebo patria k najúčinnejším prostriedkom na zničenie kresťanského poriadku. Preto slobodomurárstvo súčasne podporuje protiľahlé strany. Ich členovia, ktorí bojujú proti sebe, netušia, že bez svojho vedomia a vôle sú podriadení jednému vedeniu, o jestvovaní ktorého nemajú ani tušenia. Tento spôsob sa používa na usmerňovanie diania vo vnútri jednotlivých štátov, ako aj v medzinárodných vzťahoch, napr. vedenie slobodomurárstva zároveň podporovalo protivníkov v 1. i v 2. sv. vojne a pritom vytváralo inštitúcie, ktoré mali zabrániť vojnám.  Politickú činnosť slobodomurári často ovplyvňujú aj zo zákulisia ako odborníci, poradcovia. V týchto funkciách, alebo ako tajomníci, spojení so zahraničím, vedú alebo kontrolujú osoby v mocenských funkciách. Tieto funkcie niekedy plnia ženy, ktoré dokonca za týmto účelom vstupujú do manželstva s danou osobou. Slobodomurársky vplyv vo vláde alebo v sneme však býva väčší, ako počet jeho členov v týchto inštitúciách. Pod vplyvom slobodomurárskeho ducha v spoločnosti, šíreného školou, masmédiami, pseudoumením a tzv. odborníkmi, aj mnohí neslobodomurárski politici konajú aspoň čiastočne podľa jeho zámerov. Ak niektorý slobodomurársky návrh (o potratoch, o rozvodoch a pod.) neprejde na prvý pokus, zvykne sa opakovať aj desaťročia. Touto vytrvalou ofenzívnou taktikou slobodomurárstvo dosahuje značné úspechy.

Spoločnosť však nemá vedieť, že isté idey sa v nej objavujú, vytrvalo opakujú a intenzívne rozširujú nie náhodou, ale majú cieľavedomý pôvod v slobodomurárstve. Takisto slobodomurárstvo skrýva, že mnohé udalosti boli ním naplánované a uskutočnené. Stáročia sa riadi zásadou, že na verejnosť má pôsobiť čo najsilnejšie, ale bez toho, aby ona vedela, kto ju ovplyvňuje a akými spôsobmi. Už v r. 1779 tak nariaďoval pre členov slobodomurárskeho prúdu iluminátov (osvietených) jeho vodca Weishaupt: „Všetci členovia... musia nepozorovane a bez zrejmej dotieravosti šíriť svoj vplyv na ľudí všetkých tried, všetkých národov, všetkých náboženstiev... až tento vplyv zavládne všade...“ Po vyše sto rokoch túto stále uplatňovanú zásadu zopakoval aj slobodomurársky zjazd vo francúzskom meste Amiens v r. 1894: „Treba sa snažiť, aby noviny riadené bratmi (t. j. slobodomurármi), všade napomáhali našej veci, no v nijakom prípade neodhaľovali účasť lóží a nezverejňovali naše zamestnania... Zakladať spolky... inšpirované lóžami, finančne pomáhať nezasväteným skupinám a snažiť sa, aby bratia všemožným spôsobom prenikali už do jestvujúcich spoločností, zachovávajúc všetky spôsoby opatrnosti, viesť propagandu prostredníctvom dobročinnosti...- to všetko sú naše spôsoby.“ Túto zásadu o niekoľko desaťročí zopakoval aj konvent Veľkého východu Franúzska v r. 1922: „ Je potrebné, aby slobodomurárstvo bolo cítiť všade, ale nikde sa to nemá vedieť.“ Zopakoval ju aj konvent tejto veľkolóže v r. 1929: „Konajme, prenikajme všade. Naša práca spočíva v pôsobení na verejnosť, ale nie je úlohou slobodomurárstva ukazovať sa verejnosti.“ V r. 1979, dvesto rokov po Weishauptovi, túto zásadu zopakoval v oficiálnom časopise Veľkého východu Francúzska jeho veľký majster Baroin: „Kým pre slobodomurárstvo nie je povinnosťou, aby niekde bolo viditeľné, slobodomurári sú povinní byť v dnešnej dobe všade, v stranách, v odboroch, v združeniach...“ Niekedy kvôli utajeniu slobodomurári používajú krycie mená. Mocenské pôsobenie vedenia slobodomurárstva sa utajuje tak, že ak členmi vlády sú slobodomurári, obvykle sú nižšieho stupňa a im nadriadení slobodomurári zastávajú nenápadnú funkciu knihovníka, učiteľa, skromného úradníka a pod.

K utajovaniu patrí aj hlásanie zdanlivých cieľov alebo neurčité vyjadrovanie sa. Napr. koncom 19. st. vo Francúzsku slobodomurári  pod heslom tolerancie bojovali proti jezuitom. Takisto hlásali boj proti klerikalizmu. Vraj boli len proti miešaniu sa katolicizmu do politiky. Pritom vtedy vo francúzskom sneme bol iba jeden katolícky kňaz, no 250- 300 slobodomurárov. Teda títo pokrytci do politiky zasahovali oveľa intenzívnejšie. Pritom vo svojich radov objasnili, že medzi klerikalizmom a katolicizmom sa robí rozdiel len pre potreby tribúny (t. j. propagandy), v skutočnosti oba pojmy znamenajú to isté. Keď slobodomurárstvo chcelo zničiť pápežstvo, zmieňovalo sa iba o zjednotení Talianska. Keď vystupovalo proti Božskému právu, hovorilo len o právach človeka. Deti sa snaží odlákať od náboženstva pod zámienkou pestovania športu, hudby atď. Útočí na katolíkov a duchovenstvo neurčitými rečami proti reakcionárom a tmárom, lebo keby sa vyjarilo jasne, takéto tvrdenia by narazili na odpor. Aby zakrylo, že chce prenasledovať cirkev, tvrdí, že sa len bráni.

K utajovaniu svojich zámerov používa taktiku postupných krokov. V masmédiách a v oblasti umenia sa nekresťanské a protikresťanské ideály a zásady prispôsobia stavu čitateľov a divákov a najprv sa presadzujú v menšej miere. Keď si verejná mienka na to privykne, začnú sa presadzovať vo väčšej miere, ktorá by spočiatku pôsobila šokujúco a vyvolávala by reakciu.

Avšak niekedy chce slobodomurárstvo docieliť rýchly úspech, čím sa jeho zákulisné pôsobenie stáva badateľným. Ako uviedol pápež Lev XIII., vtedy nasledujú jeho výrazné prejavy bez úmernej príčiny: ako blesk z jasného neba sa znenazdajky objavujú útoky a prenasledovania, rozpútavajú sa kampane v tlači, divadelné hry, verejné zhromaždenia, ohovárania a podnecujú sa ľudové povstania. To všetko slúži jednotnému plánu kampane a jednotnej autorite. Podobne tieto metódy opísal i slobodomurár Papus. Uviedol ich ako aktivity, ktoré prekvapia iba tých, ktorí nie sú zasvätení do veci: štrajk, ktorý sa z ničoho nič objaví, aby zastavil konštrukciu krížnika; náhly vzostup dôležitosti obchodného prístavu; obchodná zmluva dohodnutá vo výhodnej chvíli atď. Obdobne sa vyjadril i významný komunista Dimitrov, že verejnosť sa diví, ako známi štátnici rýchle a zdanlivo úplne bez príčiny menia svoje stanovisko v nanajvýš podstatných veciach. Alebo hovoria jedno a konajú celkom opačne. Pre nezasväteného pozorovateľa je to nelogické a úplne nepochopiteľné. Ale je to jasné pre tých, ktorí sú oboznámení s činnosťou slobodomurárskych lóží. Títo činitelia, ako príslušníci lóží, obyčajne dostávajú podnety a smernice od príslušnej lóži a podriaďujú sa jej disciplíne v rozpore so záujmami ľudu a krajiny.

Utajovanosť je nielen pomocou pre slobodomurárstvo, ale jeho nutnou súčasťou. Podľa slobodomurára A. Mackeya, keby slobodomurárstvo stratilo tajnú povahu, stratilo by podstatu svojho jestvovania. Zmena tejto zásady by pre slobodomurárstvo znamenalo  samovraždu a smrť. Je to preto, lebo v utajovanosti oprávnene vidí svoju silu, ako to napr. napr. v r. 1929 konštatoval konvent Veľkého východu Francúzska. Ak sa zbaví tajomnosti, ak sa stanú všeobecne známymi všetky jeho snahy a formy, členovia a hodnostári, vtedy slobodomurárstvo okamžite stratí prevažnú väčšinu svojej sily a moci.  

Svoje nemorálne prostriedky slobodomurárstvo používa podľa svojej zásady, že cieľ posväcuje prostriedky. Zároveň v súlade s touto zásadou obviňovalo z jej propagácie jezuitov, t. j. Katolícku cirkev, lebo jezuiti hlásajú len katolícku náuku. Dokázalo sa však, že jezuiti túto zásadu nehlásali a držali sa učenia apoštolov. Pritom nielen prostriedky slobodomurárstva sú nemorálne, ale aj jeho cieľ.

příště: Slobodomurárstvo a socializmus

čtěte také:

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (1) Čo je to slobodomurárstvo?

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (2) Organizácia slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (3) Slobodomurárstvo a satanizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (4) Slobodomurárstvo a katolicizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (5) Slobodomurárstvo a nekatolícke kresťanstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (6) Slobodomurárstvo a židovstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (7) Vstup do slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (8) Hodnostný postup a opustenie slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (9) Pôsobenie slobodomurárstva vo svojom vnútri

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (10) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (1/2)

poznámky:

44 H. Czepułkowski, c. d., s. 36- 38, 45- 46; H. Pająk, c. d., s. 393- 407
45 A. Michel, c. d., s. 182- 185
46 S. Krajski: Masoneria Polska 1999, s. 101- 102
47 A. Michel, c. d., s. 177
48 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 1. diel, s. 258- 259
49 A. Michel, c. d., s. 165    
50 P. Fisher: Szatan jest ich Bogiem, s. 28
5 S. Krajski: Masoneria Polska 1999, s. 93, 96- 97
52 J. Rodriguez, c. d., s. 250
53 E. Cartier, c. d., s. 16
54 J. Rodriguez, c. d., s. 191
55 Blahoslav Balcar: Tajemství stvoření, Ostrava, 1990, 2. vydanie, s. 112, 125- 139
56 R. Epperson, c. d., s. 356- 371
57 Hans Joachim Zillmer: Darwinov omyl, Banská Bystrica, 2001, s. 15- 19, 23- 29, 34- 40,
   45, 47, 48 a fotografie č. 4, 48, 49
58 B. Balcar, c. d., s. 64- 65
59 R. Epperson, c. d., s. 357
60 A. Zwoliński, c. d., s. 78
6 N. Skrynnikov, c. d., s. 39
62 S. Toľ, c. d., s. 347; S. Nilus, c. d., s. 266    
63 E. Cartier, c. d., s. 16
64 N. Skrynnikov, c. d., s. 39
65 E. Cahill, c. d., s. 40; G. Dillon, c. d., s. 19
66 J. Pelczar, c. d., s. 53
67 J. Rodriguez, c. d., s. 173, 175
68 E. Cahill, c. d., s. 113; tiež W. Bronicz, c. d., s. 9
69 E. Cahill, c. d., s. 81; tiež V. Ivanov: Russkaja inteligencija i masonstvo, s. 478
70 Slovenský národný archív, fond Krajinský úrad v Bratislave, š. 301; A. Michel, c. d., s.
   104; A. Zwoliński, c. d., s. 43; E. Cahill, c. d., s. 95- 98
7 E. Cahill, c. d., s. 97- 98; A. Zwoliński, c. d., s. 141- 150; W. Sawicki, c. d., s. 101
72 A. Lassus, c. d., s. 138
73 D. Beresniak, c. d., s. 43
74 www.rodicovstvo.sk/Stanovy.htm, 23. 5. 2005
75 T. Srb, c. d., 1. diel, s. 47
76 J. Rodriguez, c. d., s. 244- 245
77 F. Eger: Historia masonerii i innych towarystw tajnych, s. 403
78 A. Michel, c. d., s. 87
79 J. Rys, c. d., s. 210
80 M. Ďurica: Jozef Tiso 1887- 1947. Životopisný profil, Bratislava, 2006, s.126
8 More, 1909, s. 45
82 J. Pelczar, c. d., s. 161; A. Michel, c. d., s. 52- 55; tiež J. Rodriguez, c. d., s. 141- 142
83 O. Platonov: Ťornovyj venec Rossiji. Dokumenty i materialy, 1. diel, s. 223, 240
84 A. Lassus, c. d., s. 109- 110
85 A. Zwoliński, c. d., s. 42
86 More, 1909, s. 34
87 N. L. a G. Boutmy, c. d., 1907, s. 15
88 A. Seľaninov, c. d., s. 49; A. Lassus, c. d., s. 81- 82
89 J. Michel, c. d., s. 42, 65
90 A. Lassus, c. d., s. 82
91 W. Sawicki, c. d., s. 132
92 A. Seľaninov, c. d., s. 44- 45
93 J. Pelczar, c. d., s. 31; J. Rodriguez, c. d., s. 80
94 J. Rodriguez, c. d., s. 248- 249
95 E. Cahill, c. d., s. 110
96 E. Cahill, c. d., s. 81, 103- 104
97 Za kulisami vidimoj vlasti, s. 49; tiež R. Petriv, c. d., s. 26
98 Svobodný zednář, 1929- 1931, s. 59; J. Shaw-T. McKenney, c. d., s. 158
99 J. Michel, c. d., s. 65- 66; J. Marqučs- Rivičre, c. d., s. 118
100 Svobodný zednář, 1929-1931, s. 70
101 M. A. G.: Slugi triochugoľnika ili masony i ich dela, Sankt Peterburg, 1910, s. 15; tiež
     J. Shaw- T. McKenney, c. d., s. 157- 158
102 J. Rodriguez, c. d., s. 155- 157
103 Rim 3, 8

Klíčová slova: zednáři  | historie  | ilumináti
5537 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Podpořte nás
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také

FreeGlobe.cz

Italská mafie vyměkla. Bere i homosexuály a syn jednoho z šéfů je...Kolik zatím stála válka proti terorismu peněz i životů?Chtějí zrušit výuku hymny na základních školáchVeganství zachrání naši planetu, tvrdí slavný závodník formule 1. Dostal pádné odpovědi od svých kolegů (+ foto)Švédská vláda ztratila kontrolu nad zemí: 120 pumových útoků za půl roku. Integrace migrantů v praxi

ePortal.cz

V případě, že by se nepodařilo déle sehnat více peněz, činnost Eportalu bude ukončenaGeorge Soros. Génius hybridní války

euPortal.cz

Amerika se bez nepřítele obejít nemůže. Nepřítel je totiž to, co vlévá peníze do největšího amerického průmyslu, jímž je průmysl zbrojařskýVe Španělsku letos narostly ilegální vstupy afrických migrantů o 700 %

Eurabia.cz

Uprchlík v Německu znásilňoval a vraždil. Potrestán ovšem bude policista, který jej pomohl dopadnout ...Přímý přenos oslav Ramadánu: Norská televize

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

euServer.cz

Skryté záměry pomníkové válkyZdeněk Hřib by Emanueli Moravcovi udělal radost...

ParlamentniListy.cz

Kauza Koněv: Kláru Samkovou udal starosta Kolář. A ta už ví...Lžou. Není to pravda. Jen 30 mrtvých ze SSSR. Havlova knihovna výbušně o Rusku, Koněvovi a 2. světové
Aktuálně nejčtenější
Články autora
Průzkum
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny