„Vládnoucí třída má školy a tisk pod palcem. To umožňuje hýbat pocity davů.“ (Albert Einstein)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (7) Vstup do slobodomurárstva

Autor: Peter Bielik | Publikováno: 15.1.2012 | Rubrika: HISTORIE
Ilustrace

Spoznávanie slobodomurárstva
    
Vzhľadom na utajovanie sa slobodomurárstva vzniká otázka, ako sa vlastne spoznáva. Nemožno všetko utajiť o dlhodobo pôsobiacej početnej organizácii. Podobne, ako v iných organizáciách, aj v slobodomurárstve sa používajú písomné materiály: časopisy, zoznamy členov lóží, obežníky a pod. Tie sa niekedy dostanú aj do verejnosti. Napr. pri platnosti a dodržiavaní zákona o povinných výtlačkov sa niektoré tlačoviny dostanú do verejných knižníc. S tým slobodomurári rátajú, a preto sa v nich nezverejňujú isté veci. Ďalším prameňom sú pozostalosti, zachytávajúce vzťah dotyčných osôb k slobodomurárstvu: potvrdenie o členstve, korešpodencia s inými slobodomurármi, spomienky a pod. Po smrti ich majiteľa sa k nim niekedy dostanú príbuzní, alebo iné osoby bez vzťahu k slobodomurárstvu  a poskytnú ich úradom alebo bádateľom. Niekedy dochádza k strate slobodomurárskych dokumentov, alebo sa nájdu pri prehliadke slobodomurárskych objektov. V niektorých prípadoch sa takéto materiály dostanú aj do archívov prístupných pre verejnosť. Takisto sa stáva, že niektoré poznatky o slobodomurárstve preniknú k blízkym príbuzným a známym jeho členov. No aj niektorí jeho členovia sú ním natoľko sklamaní, že vystúpia z jeho radov a svoje skúsenosti zverejnia, vrátane tých dokumentov, ku ktorým mali prístup. Takýmto spôsobom zo slobodomurárstva uniklo už veľa dôležitých informácií, na základe ktorých sa dá o slobodomurárstve vytvoriť dostatočná predstava. Preto sa jeho členovia snažia tomu čeliť a niekedy o ňom vydávajú propagačné diela. Tieto diela nemajú v sebe ducha sv. Písma, v ktorom autori nezamlčujú najhoršie veci o sebe (čo je tiež dôkazom jeho pravdivosti). Navyše slobodomurárski autori často rozdielne uvádzajú mnohé skutočnosti. Napr. jedni uvádzajú príslušnosť istých osôb k slobodomurárstvu, iní ju neuvádzajú alebo ju popierajú. To sa týka predovšetkým politikov. Preto k týmto prameňom treba pristupovať opatrne a je vhodné porovnávať ich s inými prameňmi.
 
Počiatky slobodomurárstva
    
Počiatky slobodomurárstva patria k tajomstvám tohto hnutia. Tým sa odlišuje od Katolíckej cirkvi, o ktorej je známe, kedy, kde a kto ju akým spôsobom založil. Ako prvý istý záchytný bod sa bežne prijíma spojenie štyroch lóží v Londýne 24. 6. 1717 do veľkej lóže. Avšak tieto lóže, prípadne iné lóže, jestvovali už predtým. Ako dlho, to nie je známe. Samotní slobodomurári o pôvode slobodomurárstva poskytujú desiatky rozličných tvrdení.1 Jedno z nich za jeho pôvodcu označuje protestantizmus, iné tvrdenie zase združenia stredovekých staviteľov chrámov, ďalšie tvrdenie rehoľu templárov. Tá istý čas sídlila na mieste židovského chrámu (templu) v Jeruzaleme ( ). Podľa iného významnejšieho názoru vzniklo slobodomurárstvo z nekresťanských gnostických (gnosis- poznanie) siekt. Tie sa začali objavovať krátko po vzniku kresťanstva a prelínalo sa v nich kresťanstvo a pohanstvo. Spájala ich predstava, že jedinou cestou k spáse je vyšší stupeň poznania, vyhradený iba elite. Iná významnejšia teória k pôvodcom slobodomurárstva priraďuje židov, ďalšia staroveké pohanské náboženstvá (egyptské, babylonské a pod.).

Uvedené hypotézy sa opierajú o isté, i keď nie dostatočné podklady na jednoznačný záver. Napr. názor o vzniku slobodomurárstva z gnosticizmu vychádza aj z toho, že príslušníci jednej z gnostických siekt, manichejci, sa označovali ako deti vdovy. Používali symboly slnka, mesiaca, hviezd. Pri stretnutí sa spoznávali osobitnými znakmi. Tajomstvá svojho spoločenstva, s ktorými boli oboznamovaní postupne, sa zaväzovali zachovávať prísahou. Tieto prvky sa nachádzajú aj v slobodomurárstve.2 Písmeno G, používané v slobodomurárskej symbolike, sa v jeho vyšších stupňoch vysvetľuje ako gnóza.  A. Pike uviedol, že gnóza je podstatou a dušou slobodomurárstva.3 Významný slobodomurár Weishaupt odporúčal svojim stúpencom štúdium manichejizmu.4 Na druhej strane pápež Pius VIII. v encyklike Traditi charakterizoval slobodomurárov tými istými slovami, ako pápež Lev Veľký manichejcov v V. storočí: „Ich právom je lož, ich Bohom je diabol, ich kultom je nemravnosť.“5 Tiež Lev XIII. v encyklike Humanum genus pokázal na to, že sa slobodomurári snažia čo najviac ukrývať, podobne ako manichejci. Je možné, i keď to nie dokázané, že počas 2 000 rokov jestvovania Katolíckej cirkvi nepretržite jestvoval aj utajený protikatolícky spolok. Ten sa mohol prejavovať objavovaním sa rôznych bludov a siekt v rozličných dobách, ktoré zdanlivo medzi sebou nemali súvislosť.

Duchovne slobodomurárstvo pochádza od satana.6

Vstup do slobodomurárstva                                                     

Do slobodomurárstva sa obvykle vstupuje na základe náboru.1 V takomto prípade si slobodomurári vyhliadnu vhodného kandidáta a ponúknu mu členstvo, obvykle prostredníctvom jeho známych. V rozpore so slobodomurármi hlásaným heslom rovnosti, táto ponuka nie je určená pre všetkých, ale len pre niektorých a prevažná väčšina spoločnosti je z nej vylúčená. Slobodomurárstvo má záujem len o ľudí z tých vrstiev, ktorých členovia majú väčší vplyv na život spoločnosti. A to zo všetkých oblastí: o politikov, vyšších štátnych úradníkov, diplomatov, dôstojníkov, policajných činiteľov, odborárskych funkcionárov, podnikateľov, statkárov, lekárov, vedcov, učiteľov (najmä vysokoškolských), umelcov, novinárov, študentov (u ktorých je predpoklad budúcej kariéry), duchovných a pod. Podľa slov jeho predstaviteľov sa slobodomurárstvo snaží obsadiť svojimi členmi všetky dôležité miesta v spoločnosti2, najmä s najväčším vplyvom a najvyššími príjmami.3 V ňom je však takmer nemožné nájsť pastierov, roľníkov, robotníkov, remeselníkov a pod. Ak sa aj výnimočne do neho dostanú (napr. aby napomohli plánovanej revolúcii), nemajú v ňom významnejšie postavenie. Svojou výberovosťou sa slobodomurárstvo výrazne odlišuje od Katolíckej cirkvi, ktorá je otvorená pre všetkých ľudí, zo všetkých spoločenských vrstiev.

O ženy má slobodomurárstvo oveľa menší záujem ako o mužov, hoci mimo seba, vo verejnosti, presadzuje radikálny feminizmus. Ženy sa pôvodne nesmeli prijímať do lóží a dodnes majú uzavretý vstup do prevažnej väčšiny z nich. Časť z prijatých žien je organizovaná v lóžach, ktorých členmi sú i muži. Takéto slobodomurárstvo sa nazýva zmiešaným. Časť žien je organizovaná v lóžách, ktorých členkami sú iba ženy.

Ak chce slobodomurárstvo rýchlejšie rozšíriť svoje rady, na získavanie členov používa aj propagačné články s uvedením adresy, kde sa možno prihlásiť. Do lóže sa možno prihlásiť aj z vlastného podnetu, ak je záujemcovi známa kontaktná adresa alebo osoba. No vtedy je možnosť prijatia menšia ako pri oslovení konkrétnej osoby, s výnimkou v tých prípadoch, keď má záujemca príbuzného alebo inú blízku osobu v lóži. V slobodomurárstve je členstvo ľudí s príbuzenskými vzťahmi pomerne častým javom, napr. americký prezident Bush ml. je členom tej istej lóže, do ktorej vstúpil jeho otec i obaja starí otcovia.4

Na získanie členov sa používajú značne odlišné dôvody. Niektorí ľudia sa lákajú heslami pokroku a humanity, podnikateľom sa sľubuje rozšírenie obchodných kontaktov. Iní ľudia sa lákajú sľubmi hostín, alebo tajomnosťou.5 Členstvo v organizácii, opradenej tajomnosťou, u mnohých ľudí vyvoláva pocit dôležitosti a nadradenosti nad svojím okolím. Tiež umelcom a vedcom sa sľubuje reklama, všestranná pomoc a sláva, bez ohľadu na ich skutočné schopnosti6 atď. Najčastejším dôvodom vstupu je snaha po finančnom prospechu, hoci záujemci udávajú inú príčinu.7 V prostredí so silným slobodomurárskym vplyvom vstupujú do lóží ľudia aj preto, aby neboli znevýhodnení v zamestnaní.

O prijatí uchádzača rozhodujú členovia danej lóže nedemokraticky. Vtedy sa neriadia svojím heslom rovnosti, hlásaným do verejnosti, keďže pri hlasovaní stačí iba jeden hlas alebo niekoľko hlasov, teda menšina hlasujúcich, aby uchádzač nebol prijatý. V prípade neprijatia záujemcu sa hlasovanie o jeho vstupe môže po istom čase aj niekoľkokrát opakovať.

Záujemca prejde obvykle pomerne zložitým prijímacim obradom. Nazýva sa zasvätenie. Ním má vraj odumrieť pre predošlý nedokonalý život a byť znovozrodený pre nový, vyšší, transcendentálny (nadzmyslový, nadprirodzený) život.8 Pri vstupe do lóže má prechodne odovzdať niektorému jej členovi kovové veci (má to vraj symbolizovať očistenie), potom stráviť istý čas v miestnosti rozjímania (ktorá má predstavovať druh hrobu). To je malá, slabo osvetlená miestnosť s lebkou na stole, prípadne i s truhlou a kostrou. Tu má napísať svoj filozofický závet, napr. odpoveď na predpísané otázky: aké sú povinnosti človeka k ľudstvu, k vlasti a k sebe. Následne si má odhaliť ľavú ruku, ľavú časť hrude a pravé koleno (to má tiež symbolizovať odumretie), vyzuť ľavú topánku a miesto nej si obuť papuču, dať si povraz okolo krku, zaviazať si oči páskou a takto upraveného ho majú viesť  hodnostárom lóže do hlavnej miestnosti, ktorá má byť ozdobená belasými závesmi so žltými hviezdami. V nej ho vodia rôznymi smermi, pričom sa má symbolicky očistiť pomocou jednotlivých živlov: vetrom, vodou, ohňom (v miestnosti rozjímania by mal byť očistený zemou). Potom sa podrobí rituálnemu rozhovoru s predpísanými otázkami a odpoveďami medzi ním a vedením lóže. Po rozhovore, kľačiac s rukou na slobodomurárskom „oltári“, zloží „prísahu“, ktorou sľúbi plnenie slobodomurárskych povinností, najmä zachovanie mlčanlivosti o všetkom, čo sa dozvie vo vnútri slobodomurárstva. Súčasťou tohto neslobodného záväzku je požiadavka krutej smrti pre seba, ak by prísahu nedodržal. Na zdôraznenie možnosti jeho potrestania mu o holú hruď oprú kordy alebo kružidlá. Keďže obsah „prísahy“ je v rozpore s morálkou, nie je to skutočná prísaha, a preto človeka nezaväzuje. Po jej zložení na otázku, po čom túži, odpovie: po svetle. Potom mu zložia pásku, z očí, takže lóža mu symbolicky udelí svetlo.

Prípadne sa na zosilnenie dojmu oslní silným svetlom. Potom nováčika poučia o význame slobodomurárskej symboliky a o utajovaných znameniach, slovách a dotykoch, ktorými sa spoznávajú slobodomurári daného stupňa (t. j. zrakom, sluchom a hmatom). Pritom ho klamú, ako to uviedol i A. Pike: „...akt iniciácie... je zámerne zahmlený falošnými interpretáciami... slobodomurárstvo... používa falošné interpretácie svojich symbolov, aby oklamalo tých, ktorí si zaslúžia byť oklamaní...“ Pravdivé vysvetlenie týchto symbolov je vyhradené pre slobodomurárov vysokého stupňa.  Následne dostane nový člen obradný odev, ktorého hlavnou súčasťou je zástera v predpísanej podobe a rukavice bielej farby. Na záver sa uchádzač vyzve, aby prispel na dobročinné ciele. Asi takáto je základná podoba prijímania do slobodomurárstva. Prijímanie môže mať isté obmeny, podľa jednotlivých slobodomurárskych rituálov a lóží. Niekedy je obrad ešte rozsiahlejší, napr. členovia lóže môžu klásť uchádzačovi otázky týkajúce sa jeho dôverných vecí a nedostatkov, na ktoré musí verejne odpovedať- čím sa stáva vydierateľným a závislým od svojich nových druhov.  Môže obsahovať aj drastické prvky, alebo jeho súčasťou je hudba, prípadne i spev.9 Niekedy je obrad výrazne jednoduchší, v zriedkavých prípadoch sa dokonca vynecháva. Súčasťou prijímania je aj zaplatenie obvykle vysokého poplatku za vstup, ale to sa deje mimo prijímacieho rituálu.

Vstup je istou napodobeninou krstu, niekedy sa ručiteľ vstupujúceho adepta nazýva krstným otcom. Dôsledky tohto kroku si neuvedomuje mnoho kresťanov, ktorí sa ho ľahkomyseľne dopúšťajú. Krstom sa človek očisťuje, ním odumiera životu, ktorý je poznamenaný dedičným hriechom a rodí sa pre nový, vyšší, duchovný život.10 Vstupuje ním do cirkvi, začleňuje sa do tajomného Kristovho tela, ktorý sám seba nazval Svetlom a svetlom nazval aj svojich nasledovníkov.11 Ak je krstená dospelá osoba, pred krstom tiež odpovedá na otázky stanovené na jeho vysluhovanie. Ak kresťan pri vstupe do slobodomurárstva hovorí, že žije v tme, tým vyhlasuje, že Kristus pre neho nie je svetlom a svojou požiadavkou po inom svetle dáva prednosť akejsi náhrade za Krista. Tým vlastne popiera božskosť Krista, istým spôsobom odstupuje od viery a dopúšťa sa rúhania. 

Vstupom do slobodomurárstva človek nezískava ani vonkajšiu slobodu, ale stráca ju, ako to už naznačujú obrady (zaviazanie očí, vloženie povrazu na krk, vedenie uchádzača druhými ľuďmi, pritlačenie ostrých predmetov na jeho hruď atď.). Máločo sa vyznačuje takou neslobodou, ako slobodomurárstvo. Od svojich členov vyžaduje podriadenie sa prísnej disciplíne. Napr. jeden jeho konvent uviedol: „Slobodomurárstvo nemá v úmysle v svojom prostredí úplne uplatniť učenie o osobnej slobode a nezávislosti, nutnosť ktorých hlása v nezasvätenom (t. j. v neslobodomurárskom) svete. Slobodomurárstvo je organizmus boja a ako také je nútené podriadiť svojich členov pravidlám disciplíny, potrebnej pre boj.“13 V prípade nedodržiavania disciplíny sa daná osoba môže potrestať vo vnútri lóže, ale aj verejným očierňovaním v médiách.14

Súčasťou slobodomurárskej neslobody je aj požiadavka mlčanlivosti o slobodomurárskych tajomstvách. Tresty za jej porušenie sú rôzne. V prípade, že daná osoba do nich hlbšie neprenikla, uplatní sa voči nej neverejný bojkot. Úradníka alebo novinára prepustia zo zamestnania. Lekár alebo právnik stráca klientelu. Obchodník stráca zákazníkov, politik podporu. Ak sa daná osoba toho viac dozvedela, snažia sa ju zavraždiť.15 Obvykle sa vražda utajuje, napr. maskuje sa ako samovražda alebo nešťastná náhoda. 

příště: Hodnostný postup a opustenie slobodomurárstva

čtěte také:

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (1) Čo je to slobodomurárstvo?

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (2) Organizácia slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (3) Slobodomurárstvo a satanizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (4) Slobodomurárstvo a katolicizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (5) Slobodomurárstvo a nekatolícke kresťanstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (6) Slobodomurárstvo a židovstvo

poznámky:

Počiatky slobodomurárstva
1 Slobodní murári, s. 8  
2 Augustin de Barruel: Volteriancy ili istorija o jakobincach, otkryvajuščaja vsio protivu-
  Christianskije zloumyšlenija i tainstva masonskich lož, imejuščije vlijanije na vse
  Evropejskije Deržavy, Moskva, 1806, 5. diel, s. 121- 132
3 A. Lassus, c. d., s. 54
4 J. Rodriguez, c. d. s. 215
5 P. Fisher: Szatan jest ich Bogiem, s. 16
6 J. Rodriguez, c. d., s. 220

Vstup do slobodomurárstva
1 D. Beresniak, c. d., s. 26    
2 Wacław Filochowski: Cierpkie pobratymstwo, Warszawa, 1938, s. 303; Komsomoľskaja
   Pravda, 1. 11. 1990
3 J. Rodriguez, c. d., s. 51
4 Christopher Andersen: George a Laura. Pravda o jednom americkém manželství, Praha,
   2003, s. 65; tiež A. Zwoliński, c. d., s. 78
5 V. Sladomel: Svobodné zednářství,1. diel, s. 89; J. Rodriguez, c. d., s. 49
6 Josef Svatopluk Machar: Při sklence vína, Praha, 1928, s. 36- 38; tiež V. S. Bračov:
  Russkoje masonstvo v XVIII- XX vv., Sankt Peterburg, 2000, s. 461
7 J. Shaw- T. McKenney, c. d., s. 22; tiež F. Eger: Historia masonerii i innych towarzystw
   tajnych, s. 299
8 T. Srb, c. d., 1. diel, s. 75- 76
9 Tomáš Srb, c. d., 2. diel, s. 196- 211; J. Shaw- T. McKenney, c. d., s. 20- 32, 157; J.
  Rodriguez,  c. d., s. 37- 43, 54- 56, 158- 159; Robert Schneider: Masonerie przed sądem,
  Katowice, 1938, s. 22- 28; John Robinson: Zrozeni v krvi, Olomouc, 1996, s. 189- 193; O.
  Platonov: Ťornovyj venec Rossiji. Tajnaja istorija masonstva 1731- 1996, 2. vydanie,
  Moskva, 1996, s. 458- 465; J. Marqučs-Rivičre: c. d., s. 235- 250; Nina Berberova: Ľudi
  i loži, Charkov- Moskva, 1997, s. 240; V. S. Bračov: Masony v Rossiji. Za kulisami
  vidimoj vlasti (1731- 2001), Sankt- Peterburg, 2002, s. 270- 272; V. M. Havel: Mé
  vzpomínky, 2. vydanie, Brno, 1995, s. 154-155; J. B. Čerňak: Tajné spoločnosti, Bratislava,        
  1990, s. 68- 69; Slobodní murári, c. d., s. 51; Jana Čechurová: Čeští svobodní zednáři ve X.  
   století, Praha, 2002, s. 86- 87; D. Beresniak, c. d., s. 27; Vasilij Fiodorovič Ivanov: Russkaja
   inteligencija i masonstvo: ot Petra I do našich dnej, Moskva, 2001, s. 57; Historický časopis
   č.1/1991, s. 31- 33; Archiv Ministerstva vnitra České republiky, fond 305, škatuľa č. 206
10 Jn 3, 5- 7; Kol 2, 11- 15; 3, 3- 4, 9; Rim 6, 6 a i.    
11 Jn 8, 12; 12, 36
12 Mt 5, 14- 15; tiež Efez 5, 8- 14 a i.
13 O. Platonov: Ťornovyj venec Rossiji. Dokumenty i materialy, 1. diel, s. 209; tiež N.
    Berberova, c. d., s. 240
14 O. Platonov: Ťornovyj venec Rossiji. Tajnaja istorija masonstva 1731- 1996, s. 519
15 Za kulisami vidimoj vlasti, Moskva, Molodaja gvardija, 1984, s. 135

Klíčová slova: zednáři  | historie  | ilumináti
5047 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Podpořte nás
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také

FreeGlobe.cz

Váš příspěvek porušuje právo šaría, vzkázal známé aktivistce... Twitter. Její odpověď byla dost drsnáChaluhy, třeste se! Bílí dredaři ve skutečnosti šíří rasismus. Taková je dikce nového stupně politické korektnosti (+ foto)Ruské špičky: USA nemají prostředky k nátlaku na politiku RuskaEuroopilec Juncker si užívá za naše peníze! Vůbec se s tím nemazlí. Podívejte se, jak si žije šlechta, poddaníBrutalita francouzské policie. Milovníci demokracie mlčí, není to v Rusku (+ foto)

ePortal.cz

Kniha Prolomení hradeb od Petra Hampla určitě stojí za přečtení. Už ji máte doma? Správnej chlap je ženská

euPortal.cz

Video: Svět podle České televize aneb Islámská modlitba léčí bolesti zad a předškoláci zpívají Eid MubarakTi, kteří si myslí, že migrace již není hrozbou, by se měli seznámit s těmito daty...

Eurabia.cz

Právnička Samková zveřejnil důkazy o tom, jak Český rozhlas manipuloval s veřejným míněním při eurovolbách v roce 2014Italští lepšolidé a dobroseři urážejí voliče Salviniho

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životHliník sa nachádza v mnohých vakcínach/vysoká hladina jedovatého hliníku v mozgu autistov

euServer.cz

Čtete tyhle vznešeně vyhlížející řádky a nevěříte svým očím. Propánakrále, kdo tohle psal? Někdo v ČT...Bandera se prokazatelně 13x tajně setkal s představiteli CIA. Například: 22.3.1950 v Hamburku, 17.5.1950 s CIA, 7.5.1951 na letecké základně USA ve Wiesbadenu...

ParlamentniListy.cz

Režisér Magnusek: Přestaňte svádět lidské charaktery na komunismus. Při sametové revoluci byla jedna generace zneužita, čas ukážePoslední dny Lenina: Kecalové, poslouchejte, rozzlobil se Josef Skála a dal na stůl fakta
Články autora
Průzkum
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny